Pravoslávna cirkevná obec v Humennom je súčasťou autokefálnej (samostatnej) Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Tým je zároveň aj členkou Pravoslávnej cirkvi tak, ako to vyznávame v niceocarihradskom Symbole viery "Verím v jednu svätú všeobecnú a apoštolskú Cirkev". Patrí do pravoslávnej prešovskej eparchie, biskupom ktorej je Jeho Vysokopreosvietenosť Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska.
Ak chceme hovoriť o histórii či vzniku tejto cirkevnej obce, je potrebné vrátiť sa do dávnej kresťanskej minulosti, korene ktorej siahajú až k samotným počiatkom kresťanstva na teritóriu strednej Európy. Tieto korene zisťujeme v misijnom diele Cyrila a Metoda, ktoré sa rozvinulo vo svojich základných líniách na území staromoravského štátu (inak nazývaného Veľká Morava) v 9. storočí, ktorý susedil s bulharskou ríšou. Oblasti východného Slovenska v časoch prenikania Maďarov boli postupne pričleňované k stredovekému uhorskému štátu. Nakoľko príslušníci vládnúcej arpádovskej uhorskej dynastie boli tolerantní ku gréckej a slovanskej tradícii, pravoslávie sa tak mohlo pomerne pokojne rozvíjať. Sťažené podmienky pre humenský región nastávajú už v 14. storočí, keď sa mesto Humenné stalo sídelným mestom pre Drugetovcov. V tom čase boli v Humennom podľa historických zápisov dva chrámy. Jeden bol zasvätený k úcte všetkých svätých, druhý k úcte apoštola Petra. Pri Humennom bolo ešte staroslovienské "Popovo selo" (Kňazova dedina), ktoré neskôr splynulo s mestom.
Drugetovci po príchode do mesta vyhnali východných pravoslávnych mníchov a povolali doň františkánov, ktorým postavili kláštor. Tvrdá katolizácia zasiahla celé východné Slovensko v 17. storočí. Miestnym šľachticom sa pomocou jezuitského rádu podarilo presadiť tzv. užhorodskú úniu. Prvý pokus o zavedenie únie bol neúspešný. Pravoslávni veriaci vyhnali z monastiera v Krásnom Brode biskupa Atanásia Krupeckého, ktorý sa na pozvanie Drugetovcov v roku 1614 na sviatok Zoslania Svätého Ducha pokúsil vyhlásiť cirkevnú úniu pravoslávnych s rímskokatolíkmi. K násilnému zjednoteniu dochádza až 24. apríla 1646, kedy 63 pravoslávnych duchovných podpisuje úniu s Rímom. Únia s Rímom začala zneužívať sociálnu situáciu pravoslávnych duchovných. Tým duchovným, ktorí podpísali jednotu s Rímom, poskytuje sociálne úľavy, lebo toto duchovenstvo, na rozdiel od rímskokatolíkov, žilo v nevoľníctve. Cirkevné dane pravoslávni veriaci platili rímskokatolíckym duchovným, takže vlastné duchovenstvo žilo žobrácky. Aj napriek tomu veriaci ľud sa držal "starej viery", udržiaval svoje zvyky, tradíciu, kalendár a cirkevnoslovanský jazyk.
Vláda a panstvo Drugentovcov skončilo v roku 1684 sťatím Žigmunda Drugeta v Košiciach. Drugetovský majetok sa dostal do rúk Wandenáthovcov a Csákyovcov. Potom prechádza do vlastníctva Andrássyovcov, ktorí vlastnili humenský kaštieľ do 2. svetovej vojny. Andrássyovci pochádzali zo Sedmohradska, nábožensky boli orientovaní na protestantizmus. Gróf Andrássy dal v roku 1712 zbúrať drevený pravoslávny chrám v Humennom a na jeho základoch dal pre svojich pravoslávnych poddaných Rusínov postaviť murovaný chrám. Pravoslávna cirkevná obec sa tomuto chrámu dlho netešila. Panovníčka Mária Terézia, horlivá rímskokatolíčka, riadiaca sa heslom: "Čia krajina, toho náboženstvo", dala v roku 1773 dekrétom 4312 previesť všetok pravoslávny majetok, teda aj humenský nový chrám, na uniatov, ktorých nazvala gréckokatolíkmi.
