Prešovská pravoslávna eparchia

Bajerovce - pravoslávna cirkevná obec sv. proroka Eliáša

Bratislava pravoslávna cirkevná obec sv. Nikolaja

Duchovným správcom pravoslávnej cirkevnej obce v Brezovej pod Bradlom je jerej Mgr. Marek Kundis, ktorý spolu so svojou manželkou je dobrým príkladom duchovného života, taktným dušpastierom a milujúcim duchovným otcom veriacich nášho regiónu. V meste sa pri sčítaní obyvateľov v roku 2001 prihlásilo 47 obyvateľov k Pravoslávnej cirkvi na Slovensku.
Farnosť v Brezovej pod Bradlom sa stáva duchovným, ale aj kultúrnym centrom nielen veriacich tohto mesta, ale aj pre pravoslávnych veriacich z blízkeho a širokého okolia. K eucharistickej čaši pristupujú veriaci z Piešťan, Topoľčian, Myjavy, Jablonice. Spoločenstvo reoptantov z Ukrajiny rozširujú ľudia, ktorí sú pravoslávni, ale do tohto regiónu sa dostali inou cestou akou reoptanti. Okolo aktívneho jadra veriacich sa zhromažďujú ďalší a ďalší, na bohoslužby prichádzajú aj sympatizanti pravoslávia.
Tak ako dieťa rastie, múdrie a získava nové skúseností, tak aj naša brezovská cirkevná obec naberá na sile a vzmáha sa. Tým najväčším zázrakom pre nás, pravoslávnych Brezovanov, je bezpochyby fakt, že v tomto prostredí sme dokázali zachovať to, čo nám bolo našimi predkami dané do vienka. Pravoslávna komunita je oázou, kde sa možno stretnúť s ľuďmi rovnakej viery a presvedčenia. Najbližšie pravoslávne farnosti sú vzdialené desiatky kilometrov a najbližší pravoslávny chrám sa nachádza v Bratislave (90km), Hrubej Vrbke (40km) a náhradne bohoslužobné priestory sú v Trnave (50km), Holiči (45km). Svedectvo pravoslávia je živé v kraji Štefánika, Hurbána a meruôsmych rokov. V súčasnej dobe pravoslávni Brezovania zhromažďujú financie na zakúpenie stavebného pozemku pre výstavbu pravoslávneho chrámu svätého Dimitrija Solúnskeho, ktorý by sa stal strediskom kultúrneho a náboženského života pravoslávnej pospolitosti celého regiónu.
Ďakujeme Bohu za Jeho požehnanie, našim vladykom za modlitby a pomoc, dušpastierom za obetavú duchovnú prácu, dobrodincom za materiálnu podporu. Nádejáme sa na ochranu Presvätej Bohorodice a svätého Dimitrija, modlitbami ktorých nech rastie dielo svätej pravdy, lásky a duchovnej radosti na našom milovanom Slovensku, kde po tisícročnom umlčovaní opäť zaznieva odkaz slovanských vierozvestov Cyrila a Metóda. Svätý biskup vladyka Gorazd II. sa teší iste s nami, keď sa jeho prorocké slová napĺňajú v dnešnej dobe. A o to viac, keď Brezová pod Bradlom je len „cez kopec“ vzdialená od rodiska svätého mučeníka, o to silnejšie znie vladykové proroctvo:
„Rozkvitne viera pravoslávna zasa
tak ako pred tisíc rokmi u nás kvitla,
nič neodolá jej svätej kráse
a opäť u nás bude viac svetla.
Cyril a Metód pomedzi nás stanu
dedičstvo otcov zachovaj nám Pane“.

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom je súčasťou autokefálnej (samostatnej) Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Tým je zároveň aj členkou Pravoslávnej cirkvi tak, ako to vyznávame v niceocarihradskom Symbole viery "Verím v jednu svätú všeobecnú a apoštolskú Cirkev". Patrí do pravoslávnej prešovskej eparchie, biskupom ktorej je Jeho Vysokopreosvietenosť Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska.

Ak chceme hovoriť o histórii či vzniku tejto cirkevnej obce, je potrebné vrátiť sa do dávnej kresťanskej minulosti, korene ktorej siahajú až k samotným počiatkom kresťanstva na teritóriu strednej Európy. Tieto korene zisťujeme v misijnom diele Cyrila a Metoda, ktoré sa rozvinulo vo svojich základných líniách na území staromoravského štátu (inak nazývaného Veľká Morava) v 9. storočí, ktorý susedil s bulharskou ríšou. Oblasti východného Slovenska v časoch prenikania Maďarov boli postupne pričleňované k stredovekému uhorskému štátu. Nakoľko príslušníci vládnúcej arpádovskej uhorskej dynastie boli tolerantní ku gréckej a slovanskej tradícii, pravoslávie sa tak mohlo pomerne pokojne rozvíjať. Sťažené podmienky pre humenský región nastávajú už v 14. storočí, keď sa mesto Humenné stalo sídelným mestom pre Drugetovcov. V tom čase boli v Humennom podľa historických zápisov dva chrámy. Jeden bol zasvätený k úcte všetkých svätých, druhý k úcte apoštola Petra. Pri Humennom bolo ešte staroslovienské "Popovo selo" (Kňazova dedina), ktoré neskôr splynulo s mestom.

Drugetovci po príchode do mesta vyhnali východných pravoslávnych mníchov a povolali doň františkánov, ktorým postavili kláštor. Tvrdá katolizácia zasiahla celé východné Slovensko v 17. storočí. Miestnym šľachticom sa pomocou jezuitského rádu podarilo presadiť tzv. užhorodskú úniu. Prvý pokus o zavedenie únie bol neúspešný. Pravoslávni veriaci vyhnali z monastiera v Krásnom Brode biskupa Atanásia Krupeckého, ktorý sa na pozvanie Drugetovcov v roku 1614 na sviatok Zoslania Svätého Ducha pokúsil vyhlásiť cirkevnú úniu pravoslávnych s rímskokatolíkmi. K násilnému zjednoteniu dochádza až 24. apríla 1646, kedy 63 pravoslávnych duchovných podpisuje úniu s Rímom. Únia s Rímom začala zneužívať sociálnu situáciu pravoslávnych duchovných. Tým duchovným, ktorí podpísali jednotu s Rímom, poskytuje sociálne úľavy, lebo toto duchovenstvo, na rozdiel od rímskokatolíkov, žilo v nevoľníctve. Cirkevné dane pravoslávni veriaci platili rímskokatolíckym duchovným, takže vlastné duchovenstvo žilo žobrácky. Aj napriek tomu veriaci ľud sa držal "starej viery", udržiaval svoje zvyky, tradíciu, kalendár a cirkevnoslovanský jazyk.

Vláda a panstvo Drugentovcov skončilo v roku 1684 sťatím Žigmunda Drugeta v Košiciach. Drugetovský majetok sa dostal do rúk Wandenáthovcov a Csákyovcov. Potom prechádza do vlastníctva Andrássyovcov, ktorí vlastnili humenský kaštieľ do 2. svetovej vojny. Andrássyovci pochádzali zo Sedmohradska, nábožensky boli orientovaní na protestantizmus. Gróf Andrássy dal v roku 1712 zbúrať drevený pravoslávny chrám v Humennom a na jeho základoch dal pre svojich pravoslávnych poddaných Rusínov postaviť murovaný chrám. Pravoslávna cirkevná obec sa tomuto chrámu dlho netešila. Panovníčka Mária Terézia, horlivá rímskokatolíčka, riadiaca sa heslom: "Čia krajina, toho náboženstvo", dala v roku 1773 dekrétom 4312 previesť všetok pravoslávny majetok, teda aj humenský nový chrám, na uniatov, ktorých nazvala gréckokatolíkmi.

Krompachy - pravoslávna cirkevná obec svätého veľkomučeníka Juraja

Poprad - pravoslávna cirkevná obec Povýšenia Svätého Kríža

Slovinky - pravoslávna cirkevná obec Nanebovstúpenia Isusa Christa

Srbská kolónia sa v meste výrazne posilnila po Veľkom sťahovaní r. 1690. Bol to súčasne najsevernejší bod, po ktorý sa dostali Srbi po Veľkom sťahovaní. Začiatkom 18. storočia Srbi tu vybudovali nový kostol, v ktorej sa konali bohoslužby až do polovice 20. storočia.