Nové farnosti

Ľubickí nemeckí kolonisti si, podobne ako v Spišskej Sobote či vo Vrbove, postavili okolo polovice 13. storočia svoj farský kostol na vyvýšenine nad mestečkom a zasvätili ho Nanebovzatiu Panny Márie. Kostol bol postavený ešte v románskom slohu so štvorcovou svätyňou. Bol pomerne veľký, s honosným portálom na južnej strane, čo svedčí o početnosti i relatívnej hospodárskej sile nových usadlíkov. Tým viac, že ľubickí Slováci v tej dobe tiež mali svoj vlastný kostol. Medzitým sa mestečko vzmohlo, a preto si okolo roku 1330 Ľubičania svoj kostol prebudovali a rozšírili. Vtedy dostal kostol svoj dnešný gotický charakter.

Spišské Podhradie - farnosť Narodenia Panny Márie

Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je základnou organizačnou jednotkou Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, od ktorej je odvodená aj právna subjektivita zboru. Patrí do Šarišsko-zemplínskeho seniorátu a Východného dištriktu ECAV. Politicky a územne patrí do okresu Vranov nad Topľou a čiastočne do okresu Trebišov. Cirkevný zbor tvoria členovia ECAV bývajúci v matkocirkevnom zbore vo Vranove nad Topľou a v obciach tvoriacich diasporu: Banské, Cabov, Davidov, Dlhé Klčovo, Juskova Voľa, Kvakovce, Kamenná Poruba, Nižný Kručov, Nižný Hrušov, Sačurov, Sečovská Polianka, Stankovce, Vechec a členovia bývajúci mimo tohto územia, ktorí sa riadne prihlásili za členov zboru.

Približne v päťdesiatich rokoch 20. storočia sa mladá učiteľka Mária Ondičová z Hermanoviec stretla v Prešove s veriacimi Jednoty českobratskej, ktorí jej vydali svedectvo o osobnej viere v Pána Ježiša Krista. Aj keď bola nábožná a chodila predtým do kostola, viera sa však prakticky nedotýkala jej praktického života. Preto sa rozhodla prijať Pána Ježiša Krista, ako svojho Spasiteľa. Spolu so svojoupriateľkou Máriou Gogovou sa vrátila do Hermanoviec a začala o svojom znovuzrodení svedčiť najprv príbuzným. Postupne sa v ich dome vytvorilo malé spoločenstvo podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí sa venovali štúdiu Biblie a modlitbám. Neskôr sa viacerí stali členmi Cirkvi bratskej v Prešove a tak tu vznikla tzv. stanica zboru. Stretávali sa u rôznych rodín, neskôr však trvalo u rodiny Mičkovej, ktorá pre tento účel upravila miestnosť vo svojom dome. Keď ich už bolo skoro 50, začali uvažovať o tom, že si postavia modlitebňu. V roku 1996 začali zbierať financie a pripravovať stavebný materiál. Po dlhšom hľadaní vhodného pozemku im obec ponúkla pozemok na tzv. Sobutke, neupravenom a mokrom svahu na hornom konci dediny. Koncom roka 1999 bol hotový projekt novej modlitebne a v júni 2000 sa začala stavba. Obdobie výstavby bolo nielen náročné pre všetky zúčastnené rodiny, ale aj obohacujúce, keď Pán Boh posielal nových a nových brigádnikov z domova i zahraničia. Zbierky domácich veriacich Boh znásobil viac ako 10 násobne. Stavba sa nikdy nemusela prerušiť kvôli nedostatku financií. Slávnostné ukončenie stavby sa uskutočnilo v nedeľu 23. septembra. Zároveň vznikol samostatný zbor Cirkvi bratskej so svojim kazateľom a 4 členným staršovstvom.

Duchovným správcom pravoslávnej cirkevnej obce v Brezovej pod Bradlom je jerej Mgr. Marek Kundis, ktorý spolu so svojou manželkou je dobrým príkladom duchovného života, taktným dušpastierom a milujúcim duchovným otcom veriacich nášho regiónu. V meste sa pri sčítaní obyvateľov v roku 2001 prihlásilo 47 obyvateľov k Pravoslávnej cirkvi na Slovensku.
Farnosť v Brezovej pod Bradlom sa stáva duchovným, ale aj kultúrnym centrom nielen veriacich tohto mesta, ale aj pre pravoslávnych veriacich z blízkeho a širokého okolia. K eucharistickej čaši pristupujú veriaci z Piešťan, Topoľčian, Myjavy, Jablonice. Spoločenstvo reoptantov z Ukrajiny rozširujú ľudia, ktorí sú pravoslávni, ale do tohto regiónu sa dostali inou cestou akou reoptanti. Okolo aktívneho jadra veriacich sa zhromažďujú ďalší a ďalší, na bohoslužby prichádzajú aj sympatizanti pravoslávia.
Tak ako dieťa rastie, múdrie a získava nové skúseností, tak aj naša brezovská cirkevná obec naberá na sile a vzmáha sa. Tým najväčším zázrakom pre nás, pravoslávnych Brezovanov, je bezpochyby fakt, že v tomto prostredí sme dokázali zachovať to, čo nám bolo našimi predkami dané do vienka. Pravoslávna komunita je oázou, kde sa možno stretnúť s ľuďmi rovnakej viery a presvedčenia. Najbližšie pravoslávne farnosti sú vzdialené desiatky kilometrov a najbližší pravoslávny chrám sa nachádza v Bratislave (90km), Hrubej Vrbke (40km) a náhradne bohoslužobné priestory sú v Trnave (50km), Holiči (45km). Svedectvo pravoslávia je živé v kraji Štefánika, Hurbána a meruôsmych rokov. V súčasnej dobe pravoslávni Brezovania zhromažďujú financie na zakúpenie stavebného pozemku pre výstavbu pravoslávneho chrámu svätého Dimitrija Solúnskeho, ktorý by sa stal strediskom kultúrneho a náboženského života pravoslávnej pospolitosti celého regiónu.
Ďakujeme Bohu za Jeho požehnanie, našim vladykom za modlitby a pomoc, dušpastierom za obetavú duchovnú prácu, dobrodincom za materiálnu podporu. Nádejáme sa na ochranu Presvätej Bohorodice a svätého Dimitrija, modlitbami ktorých nech rastie dielo svätej pravdy, lásky a duchovnej radosti na našom milovanom Slovensku, kde po tisícročnom umlčovaní opäť zaznieva odkaz slovanských vierozvestov Cyrila a Metóda. Svätý biskup vladyka Gorazd II. sa teší iste s nami, keď sa jeho prorocké slová napĺňajú v dnešnej dobe. A o to viac, keď Brezová pod Bradlom je len „cez kopec“ vzdialená od rodiska svätého mučeníka, o to silnejšie znie vladykové proroctvo:
„Rozkvitne viera pravoslávna zasa
tak ako pred tisíc rokmi u nás kvitla,
nič neodolá jej svätej kráse
a opäť u nás bude viac svetla.
Cyril a Metód pomedzi nás stanu
dedičstvo otcov zachovaj nám Pane“.

Špeciálna materská škola

ZŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím - ZŠ pre žiakov s autizmom - ZŠ pre žiakov s telesným postihnutím - ZŠ pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou

Špeciálna základná škola - Praktická škola

Školský klub detí - Školský internát

Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva

História samostatnej farnosti Lieskové pozná svoje prvé mená kňazov až od roku 1679 , a boli nimi postupne Ján (Joanes) Pathanec, Andreas Szlicsey, Andreas Raskovicz, pričom sa vie, že do roku 1816 tu pôsobilo tu 26 farárov. V tomto roku nastúpil na toto miesto Matej Czagányi, pôsobiaci tu až 35 rokov, za ním nasledoval Štefan Potocký, ktorého po 17 ročnom pôsobení vo svojej poslednej pastierskej stanici pochovali v kostolnej krypte. Potom tu kratšie púčinkoval Juraj Pažitný, ktorý je takisto pochovaný tu, ale pre zmenu vedľa kostola (pri hrobke napravo od bočného vchodu do kostola. Ďalej sa v zozname kňazov nachádza Augustín Roth, prichádzajúci z Bošáce. Odišiel v roku 1906 do Viedne, kde aj zomrel.

Obec sa v minulosti volala aj: : Marcelove Kesy, Marcziháza, Marcelháza. V rokoch 1938 – 1945 pripadla po Viedenskej arbitráži Maďarsku. Do roku 1942 bola filiálnou obcou farnosti Krátke Kesy (maď.: Kurtakeszi). Vtedy boli tieto dve obce zlúčené, následnícka obec nesie pôvodný názov jednej z dvoch obcí – Marcelová (vtedy úradne: Marcelháza). k r. 1942 - 31. 1. 1999 bola filiálkou Marcelovej aj Šrobárová

Základná škola a Gymnázium

Škola bola zriadená Biskupským úradom v Nitre a zaradená do siete základných škôl dňa 27. augusta 1990 so zameraním na rozšírené vyučovanie cudzích jazykov od 1. ročníka (anglický a nemecký jazyk).

Vzdelanie získané na ZŠ sv. Gorazda je rovnocenné so vzdelaním získaným na štátnych školách, o čom svedčí aj umiestnenie žiakov v súťažiach a ich úspešnosť na prijímacích pohovoroch na stredné školy (vyše 90 %).

Na škole sa vyučuje podľa učebných osnov a štandardov schválených MŠ SR, kvalita pedagogického procesu podlieha kontrole štátnej inšpekcie.

Dôležitým poslaním našej školy je osvojovanie kresťanských postojov, etických a mravných hodnôt, a postupné formovanie detí na zrelé osobnosti.

ZŠ s MŠ sv. Gorazda je plne organizovaná škola s kapacitou 200 žiakov. Má 10 kmeňových tried, počítačovú a jazykovú učebňu, malú telocvičňu a dve viac účelové ihriská.

Súčasťou školy je školský klub detí s 3 oddeleniami a zariadenie školského stravovania.