Dekanát Brezno

Brezno - Mazoríkovo - farnosť sv. Jána Bosca

Brezno-mesto - farnosť Nanebovzatia Panny Márie

Trvalé využívanie územia Čierneho Balogu s rozvojom hospodárstva, najmä baníctva a s ním spätého drevorubačstva, uhliarstva a pastierstva v oblasti Horehronia sa začalo v 15.-16. storočí. Od začiatku druhej polovice 16. storočia vznikali na území ľupčianskeho panstva a mesta Brezna drevorubačské osady, ktoré tvorili prevažne nemeckí prisťahovalci z alpskej oblasti. V súvislosti s nimi sa spája aj vznik Bielych a Čiernych Handlov. V tom čase v okolí Čierneho Hrona boli prisťahovaní aj polokočovní Valasi, najmä z Gemera, ktorí chovali ovce a kozy. A tu sú počiatky dnešnej obce Čierny Balog. Sídliská na Čiernom Hronci - Balogu patrili do farnosti Brezno. Najstaršia matrika slobodného kráľovského mesta Brezno, v ktorej sú Baločania evidovaní, je z roku 1656. Uvádza sa v nej, že "Brezno a jeho fílie" boli evanjelické. V čase rekatolizácie sa breznianska matrika prepísala na rímskokatolícku. Prvým trvalým sídlom Handelcov na Čiernom Hrone bola osada Krám, kde bol v roku 1753 postavený drevený kostolík, v ktorom účinkovali pátri piaristi z Brezna. Tamojší duchovný sa pričinil o to, aby v osade Čierny Balog bol postavený murovaný kostol. Ten bol v roku 1804 dostavaný a posvätený. Príchodom prisťahovalcov vznikali ďalšie osady. Postupne ich bolo 13. Dobroč bola založená okolo roku 1700 (v staroslovienčine znamená dobrá pôda, dobre sa tu darí). Keď sa zriaďovala balocká farnosť, počítalo sa asi 1500 duší. Obyvateľstvo sa neustále rozrastalo nielen vďaka vyššej pôrodnosti v rodinách, ale aj príchodom nových obyvateľov z Oravy a Liptova i z neďalekého okolia, ktorí tu prichádzali za prácou. Tak narástla aj Dobroč, ktorá je od Balogu vzdialená na hodinu cesty...

Hronec - farnosť sv. Klementa, Rožňavská diecéza, počet obyvateľov:1157; rím. kat.: 895 gr. kat.: 8 bez vyznania: 182