Prvý písomný údaj o Lutišiach je z urbáru v roku 1662, kde sa spomína pod menom "Litisse". Podrobnejšie informácie o obci sa dozvedáme v kanonickej vizitácií starobystrickej farnosti z roku 1728. Lutiše - Litisse mali v tomto roku 16 usadlostí a žilo v nich 313 veriacich.
Cirkevnoprávne sa obec osamostatnila od Starej Bystrice v roku 1788, kedy bol na mieste dnešnej školy postavený kostol a bola vytvorená aj samostatná farnosť.
O pôvodnom kostole v Lutišiach z tohoto roku nemáme dostatok správ. Vieme však, že bol drevený a stál na mieste dnešného kultúrneho domu. Na kopci nad kostolom stála budova fary, ktorá bola podpivničená a celá postavená z kameňa. Fara zhorela pri požiari, ktorý zachvátil celé ústredie 28. októbra 1928. Starý drevený kostol sa zrútil v roku 1907.
Výstavba dnešného kostola svätého Štefana Uhorského začala v roku 1903. Prostriedky na vybudovanie kostola boli získané predovšetkým zo zdrojov občanov, ktorí odišli pracovať do Ameriky. Na výstavbu prispeli aj obyvatelia z okolitých dedín - Kubíkovej, Radôstky, Starej Bystrice a Vychylovky. Na stavbu prispej aj uhorský kráľ František Jozef II.
Odborné práce na kostole boli vykonávané pod vedením talianskych staviteľov a ostatné práce vykonávali občania obce. Práce boli dokončené v roku 1907. Nanešťastie pri skladaní lešenia okolo veže, sa začala veža nakláňať, až sa zrútila. Robotníkov, ktorí tam v tom čase pracovali, zachránila farská kuchárka, ktorá si všimla, že sa veža odkláňa. Robotníci stihli ustúpiť na strechu kostola. Vežu neskôr znovu postavili.
Kostol svätého Štefana je jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a s predstavanou vežou. Svätyňa je zaklenutá lunetovou (polmesiačikovitou) klenbou a loď pruskými klenbami, členenými medziklenbovými pásmi. Fasáda je členená lizénami (náznakmi piliera) a na zadnej strane kostola sú dva oporné piliere, ktoré sú jasnými prvkami neogotickej architektúry.
Kostol bol vysvätený grófom biskupom Viliamom Batthyanym.
Zlatý dvojkríž v ľavej modrej polovici štítu má pôvod v erbe Žilinskej diecézy na znak toho, že dekanát patrí do tejto diecézy. Trojuholník s lúčmi vyjadruje zasvätenie farského kostola vo Varíne Najsvätejšej Trojici. Tým je vyjadrený pôvod znaku tohto dekanátu v názve jeho sídla a farnosti. Erbový štít je prevýšený čiernym kňazským klobúkom s dvoma čiernymi strapcami na každej strane, tak ako to podľa pravidiel cirkevnej heraldiky prináleží dekanovi a dekanátu.
