Trstenský dekanát

text

@ Čimhová - farnosť sv. Imricha

Obec leží v nadmorskej výške 644m. na východnom okraji Oravskej vrchoviny a na riečnych nánosoch rieky Oravice. Pahorkatinný až hornatinný povrch chotára tvorí centrálnokarpatský flyš. Lesy sú len v najvyšších polohách južnej časti chotára.rnrnVznikla v roku 1438, zakladajúci rod Platthyovci. V 17. storočí bola centrom rekatolizácie na Orave. Nachádza sa tu rímsko – katolícky neskorobarokový kostol z r.1775. (kol. autorov, 1977, s.300)rnrnRozpráva sa tu stredoslovenskou spisovnou slovenčinou. Nárečie obce patrí do tzv. oravického nárečia. Toto sa používa v obciach v oblasti Oravíc. Má tieto charakteristické znaky: ,, Vyslovujú sa dlhé samohlásky, aj sa zachováva rytmický zákon ako v spisovnom jazyku, ale najtypickejšou zvláštnosťou je výslovnosť dvojhlásky uo. Napr.: čuo, počuo, peknuo... .“ ( Habovštiak Anton, 1965, s.30)rnrnV súčasnosti má 640 obyvateľov, ktorí sa živia poľnohospodárstvom, rôznymi podnikateľskými aktivitami, niektorí dochádzajú za prácou do okolitých miest, alebo odchádzajú za prácou tak ako aj v minulosti za hranice nášho Slovenska. Tento spôsob života sa v podstate nelíši od ostatných obcí a miest celej súčasnej Oravy a vlastne jej celej existencie, veď už dávno je známe že: „na Orave sa tvrdý chlebík rodí.“ ( Ľudová múdrosť )

PageRank: 1/10

(Kliknutí: 34; Odkaz pridaný: 04 Decembra 2009)

Google map: A

@ Habovka - farnosť Sedembolestnej Panny Márie

Habovka - farnosť Sedembolestnej Panny Márie

PageRank: 3/10

(Kliknutí: 110; Odkaz pridaný: 15 Mája 2009)

Google map: B

@ Hladovka - farnosť Nanebovzatia Panny Márie

Dejiny farnosti

V roku 1787 bola založená farnosť v Hladovke. Obyvatelia obcí Hladovka a Suchá Hora, spadajúci do farnosti boli katolíci i evanjelici. V súčasnosti sú v obci len katolíci.
V roku 1789 bola postavená budova fary v Hladovke a drevený kostolík na mieste, kde teraz stojí socha svätého Floriána. V roku 1935 sa začala stavba kostola v Suchej Hore. Tento kostol v roku 1995 rozšírili a predĺžili.
V čase pripojenia oboch obcí k Poľsku tu pôsobili poľskí kňazi. Títo sa snažili obyvateľstvo popoľštiť, no väčšina obyvateľstva sa tomu vzpierala do takej miery, že do sporu musela zasiahnuť štátna moc. Keď ani to nepomohlo, 1. 9. 1939 sa farnosť pripojila opäť ku Slovensku.

PageRank: 2/10

(Kliknutí: 31; Odkaz pridaný: 15 Mája 2009)

Google map: C

@ Liesek - farnosť sv. Michala Archanjela

Po zrušení rádu kalmaldulských mníchov v Červenom Kláštore za Jozefa ll., jeden z príslušníkov rádu kňaz Romuald (rehoľné meno) Lieskovský sa vrátil domov do Liesku a tu viedol tichý nábožný život. Veľmi ťažko znášal spory, ktoré sa odohrávali v čimhovskom kostole, preto navrhol svojim rodákom, aby si v obci postavili samostatný kostol. Keďže sa obával, že zemské panstvo i župný úrad nebude so stavbou kostola súhlasiť, pretože bola v tomto čase imoriadne veľká drahota pre napoleonské vojny, navrhol výstavbu kaplnky, avšak predstavení obce na podnet občanom trvali na stavbe kostola tak, aby sa doňho všetci pomestili.

Plán kostola vyhotovil Jozef Ulrych. Pôvodne mal kostol stavať murársky majster zo Spiša Ján Dluhi, ale ten od zmluvy odstúpil, lebo sa mu zjednaná suma zdala veľmi nízka a tak si zjednali nového majstra Jána Baláža z Hladovky.

Stavba kostola trvala sedem rokov, pretože obec nemala nijakú úľavu na daniach. V roku 1818 sa na stavbe kostola finišovalo, bol už objednaný nový organ v Banskej Bystrici u majstrov Michala Kyseľa a Jána Reicha.

Liesecký kostol od r. 1820, keď sa v ňom z času na čas konali bohoslužby, stal sa strediskom náboženskej výchovy v obci.

PageRank: 1/10

(Kliknutí: 190; Odkaz pridaný: 26 Mája 2009)

Google map: D

@ Nižná - farnosť sv. Gála

Nižná - farnosť sv. Gála