Spišskonovoveský dekanát

text

@ Chrasť nad Hornádom - farnosť Najsvätejšej Trojice

V obci sa nachádza rímskokatolícky farský kostol s patrocíniom Najsvätejšej Trojice. Je to pôvodne románska stavba so štyrmi apsidami okolo štvorcovej mohutnej veže. Má byzanský pôdorys v tvare rovnoramenného (ondrejského) kríža a je jedinou centrálnou románskou sakrálnou stavbou na Spiši, v takto zachovanom stave v celej strednej Európe.
Z obdobia gotiky sa zachovala nadstavba veže s typickými románsko - gotickými zdvojenými oknami a freska na severnej vnútornej stene veže "Vstávanie Krista z hrobu" - fragment pôvodného kristologického cyklu. Západná apsida bola odstránená buď v čase gotickej nadstavby veže, alebo až pri prvej barokovej prestavbe v roku 1646.
Súčasnú podobu kostol získal po ďalšej barokovej prestavbe dokončenej v roku 1755. Rodina Mariássy dala postaviť rodinnú hrobku a súčasnú loď kostola.
Neskorobarokové bočné oltáre pochádzajú z druhej polovice 18. storočia a oltárne obrazy sú z polovice 20. storočia. Zachoval sa tiež z mobiliáru kostola barokový kalich a pacifikál. Organ je zo začiatku 20. storočia od firmy Rieger z Krnova. V drevenej kampanile na nádvorí kostola sa nachádzajú dva zvony: väčší "Máriá Panna" s priemerom 86 cm z roku 1941 a menší "Najsvätejšia Trojica" s priemerom 62 cm z roku 1925.

PageRank: 0/10

(Kliknutí: 60; Odkaz pridaný: 18 Mája 2009)

Google map: A

@ Hnilčík - farnosť Povýšenia sv. Kríža

Hnilčík - farnosť Povýšenia sv. Kríža

PageRank: 2/10

(Kliknutí: 61; Odkaz pridaný: 18 Mája 2009)

Google map: B

@ Hnilec - farnosť Škapuliarskej Panny Márie

Hnilec vznikol v čase rozkvetu banskej činnosti na Spiši na prelome 15. a 16. storočia. Jeho názov je zrejme odvodený od neďalekého vrchu Knola a odkazuje tak aj na počiatky svojho osídlenia (anglosas. Knoll – kopec). Knolská baňa bola v prevádzke už zhruba pred 500 rokmi ako o tom svedčia haldy premývaného kremenistého piesku. Z tejto bane sa v dobe Jagellovcov vyvážala strieborná ruda až do Varšavy. Okrem knolskej sú v najbližšom susedstve Hnilca viaceré staré, dávno opustené bane, v ktorých sa ťažila medená a neskôr železná ruda až do konca 19. storočia. Na banícku minulosť dnes upozorňuje už len erb obce a miestne názvy ako Hámor či Trosky. Obec má v súčasnosti okolo 470 obyvateľov, z ktorých väčšina sa prihlásila k Rímsko-katolíckej Cirkvi.