Biskupstvo Rožňava

Farnosť sa nachádza v dekanáte (ale aj okrese) Brezno, v malebnom prostredí Horehronia, obklopená zo severu Nízkymi Tatrami a z juhu Slovenským Rudohorím. (viď mapu) Farnosť Beňuš tvorí obec Beňuš (s osadami Pôbišovo, Gašparovo a Filipovo) a obec Braväcovo, kde sa náchadza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, postavená a vysvätená v roku 1992 banskobystrickým biskupom mons. Rudolfom Balážom.
Farský kostol pochádza z roku 1780 a bol zasvätený Narodeniu Panny Márie. V priebehu nasledujúcich rokov bol prestavaný do dnešnej podoby a zasvätený je Nanebovzatiu Panny Márie.
Farnosť Beňuš eviduje v súčasnosti 1808 veriacich z celkového počtu 1955 obyvateľov. Z toho v Beňuši je 1102 (1215) a v Braväcove 706 (740). (zdroj: www.bubb.sk)
Od 14. februára roku 2008 patrí farnosť Beňuš spolu s celým dekanátom Brezno do Rožňavskej diecézy.

Farnosť Breznička patrí do rožňavskej diecézy, novohradského dekanátu. Breznička je jedna z najstarších kat. fár z druhej polovice XII. storočia. Fara s kostolom stojí už v r. 1332 na úpätí hradného vrchu, bývalej hradnej pevnosti Cicvár. Je to „Parochia Castri.“

Brezno - Mazoríkovo - farnosť sv. Jána Bosca

Brezno-mesto - farnosť Nanebovzatia Panny Márie

Debraď - farnosť Sv. Petra a Pavla, apoštolov

Divín - farnosť Všetkých svätých

Trvalé využívanie územia Čierneho Balogu s rozvojom hospodárstva, najmä baníctva a s ním spätého drevorubačstva, uhliarstva a pastierstva v oblasti Horehronia sa začalo v 15.-16. storočí. Od začiatku druhej polovice 16. storočia vznikali na území ľupčianskeho panstva a mesta Brezna drevorubačské osady, ktoré tvorili prevažne nemeckí prisťahovalci z alpskej oblasti. V súvislosti s nimi sa spája aj vznik Bielych a Čiernych Handlov. V tom čase v okolí Čierneho Hrona boli prisťahovaní aj polokočovní Valasi, najmä z Gemera, ktorí chovali ovce a kozy. A tu sú počiatky dnešnej obce Čierny Balog. Sídliská na Čiernom Hronci - Balogu patrili do farnosti Brezno. Najstaršia matrika slobodného kráľovského mesta Brezno, v ktorej sú Baločania evidovaní, je z roku 1656. Uvádza sa v nej, že "Brezno a jeho fílie" boli evanjelické. V čase rekatolizácie sa breznianska matrika prepísala na rímskokatolícku. Prvým trvalým sídlom Handelcov na Čiernom Hrone bola osada Krám, kde bol v roku 1753 postavený drevený kostolík, v ktorom účinkovali pátri piaristi z Brezna. Tamojší duchovný sa pričinil o to, aby v osade Čierny Balog bol postavený murovaný kostol. Ten bol v roku 1804 dostavaný a posvätený. Príchodom prisťahovalcov vznikali ďalšie osady. Postupne ich bolo 13. Dobroč bola založená okolo roku 1700 (v staroslovienčine znamená dobrá pôda, dobre sa tu darí). Keď sa zriaďovala balocká farnosť, počítalo sa asi 1500 duší. Obyvateľstvo sa neustále rozrastalo nielen vďaka vyššej pôrodnosti v rodinách, ale aj príchodom nových obyvateľov z Oravy a Liptova i z neďalekého okolia, ktorí tu prichádzali za prácou. Tak narástla aj Dobroč, ktorá je od Balogu vzdialená na hodinu cesty...

Dobšiná - farnosť sv. Františka Xaverského

Gelnica - farnosť Nanebovzatia Panny Márie

Farnosť Hnúšťa patrí medzi staré farnosti. Pred rokom 1550 boli na území terajšej farnosti podľa svedectva kanonických vizitácii tri farnosti: Rimavsko brezovská, Hnúšťanská a Klenovská. Pastoračnú starostlivosť v súčasnosti vykonáva ICLic. Michal Jenča, vo funkcii farára. Okrem mesta Hnúšte tu patria tieto filiálne obce: Hačava, Klenovec, Kyjatice – Kadlub a Rimavské Brezovo s osadou Záhrady a Likier. Bola zriadená v roku 1769. Patrí do rožňavskej diecézy a Malohontského dekanátu (Rimavsko – sobotský) so sídlom v Rimavskej Sobote. Farnosť má vyše 11 000 obyvateľov. Ku Katolíckej cirkvi sa hlási 3 540 obyvateľov.