Arcibiskupstvo Trnava
Trnavská rímskokatolícka arcidiecéza vznikla 30. februára 2008 rozdelením Bratislavsko-trnavskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Je sufragánnou diecézou Bratislavskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Na jej čele stojí arcibiskup Róbert Bezák.
Oficiálna stránka: www.arcibiskupstvo.sk
Schematizmus: www.arcibiskupstvo.sk
Obec sa v minulosti volala aj: : Marcelove Kesy, Marcziháza, Marcelháza. V rokoch 1938 – 1945 pripadla po Viedenskej arbitráži Maďarsku. Do roku 1942 bola filiálnou obcou farnosti Krátke Kesy (maď.: Kurtakeszi). Vtedy boli tieto dve obce zlúčené, následnícka obec nesie pôvodný názov jednej z dvoch obcí – Marcelová (vtedy úradne: Marcelháza). k r. 1942 - 31. 1. 1999 bola filiálkou Marcelovej aj Šrobárová
PageRank: 1/10
Moravany nad Váhom - farnosť Panny Márie Ružencovej
PageRank: 2/10
História samostatnej farnosti Lieskové pozná svoje prvé mená kňazov až od roku 1679 , a boli nimi postupne Ján (Joanes) Pathanec, Andreas Szlicsey, Andreas Raskovicz, pričom sa vie, že do roku 1816 tu pôsobilo tu 26 farárov. V tomto roku nastúpil na toto miesto Matej Czagányi, pôsobiaci tu až 35 rokov, za ním nasledoval Štefan Potocký, ktorého po 17 ročnom pôsobení vo svojej poslednej pastierskej stanici pochovali v kostolnej krypte. Potom tu kratšie púčinkoval Juraj Pažitný, ktorý je takisto pochovaný tu, ale pre zmenu vedľa kostola (pri hrobke napravo od bočného vchodu do kostola. Ďalej sa v zozname kňazov nachádza Augustín Roth, prichádzajúci z Bošáce. Odišiel v roku 1906 do Viedne, kde aj zomrel.
PageRank: 1/10
Nové Mesto nad Váhom je hospodárskym a kultúrnym centrom podjavorinského regiónu. Leží na malebnom Považí pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Od roku 1533 bolo sídlom novomestského slúžnovského okresu v rámci Nitrianskej župy.
PageRank: 2/10
V roku 1804 bola z majcichovskej farnosti, ktorú tvorili obce Majcichov, Abrahám, Hoste a Opoj, odčlenená filiálna obec Opoj, ktorá sa stala samostatnou farnosťou a z opojskej kaplnky sa automaticky stáva farský kostol. Nakoľko arcibiskupský stolec v Ostrihome nebol obsadený, správu mal na starosti dočasný – kapitulný vikár, Mons. Jozef Vilt, ktorý aj podpísal erigujúci dekrét pre novozriadenú opojskú farnosť 12. mája 1804.
PageRank: 0/10
Najstarším katolíckým chrámom v obci bol kostol, skôr kaplnka zasvätená sv. Márii Magdaléne, ktorej zvyšky sa nachádzajú na miestnom katolíckom cintoríne. Pastuchov cirkevne patril do roku 1787 k Radošine, potom do roku 1809 k Dolnému Trhovišťu. Až vtedy dostala miestna kaplnka hodnosť farnosti. V roku 1844 sa zrútil starý kostol a preto sa začalo s výstavbou nového a v roku 1846 bol slávnostne vysvätený. Dostal patronícínium Všetkých svätých a slúži až dodnes.
PageRank: 0/10
Piešťany - farnosť sv. Cyrila a Metoda
PageRank: 2/10
Piešťany - farnosť sv. Štefana Uhorského kráľa
PageRank: 2/10
Pribeta - farnosť Najsvätejšej Trojice
PageRank: 1/10
Ružindol - farnosť sv. Bartolomeja
PageRank: 1/10