Arcibiskupstvo Trnava

Hlohovec - farnosť sv. Michala

Horné Otrokovce - farnosť sv.Imricha

Horné Zelenice - farnosť sv. Martina, Rímskokatolícky kostol z roku 1332.

O prvých rokoch cirkevného života v novovytvorenej farnosti Kátlovce nám podáva podrobné správy kanonická vizitácia z roku 1833. Vizitátor čerpal všetky údaje z predchádzajúcej Bathányovskej vizitácie, zaznamenal i zakladacie listiny farnosti a aktuálne údaje potom dopĺňal na základe svedectva prvého kátlovského farára Jozefa Hortha. Tak sa dozvedáme, že ku kostolu bola pristavaná kaplnka Blahoslavenej Panny Márie, v ktorej sa nachádzala aj krstiteľnica, socha Panny Márie, posvätné oleje a iné liturgické predmety potrebné ku krstu. Čo sa týka inventára kostola, vizitátor uvádza a dopĺňa niektoré doteraz neznáme údaje, ktoré sa dozvedel len z rozprávania farára. Tak sa dozvedáme, že druhý oltár, zasvätený sv. Anne, bol posvätený pomocným biskupom Petrom Urminyim. V tomto období sa počet lavíc v kostole zvýšil až na 16, usporiadané boli do dvoch radov. Podľa vizitátora pochádzajú z roku 1833. Okrem toho bola vo svätyni aj osobitná lavica, určená len pre kostolníka. Starý drevený chórus bol v roku 1832 nahradený murovaným, i naďalej v ňom bol organ so šiestimi píšťalami. O nie príliš dobrom stave niektorých častí inventára kostola svedčí i zápis, že stolica pre farára kvôli biednemu stavu musela byť uložená v sakristii a neslúžila tak svojmu pôvodnému účelu.

Kostolné Kráčany - farnosť sv. Bartolomeja

Dôležitá, z historického hľadiska, je prvá písomná zmienka, ktorú, v prípade obce Krakovany, nájdeme v Zoborskej listine z r. 1113. V spomínanej listine sa píše o Krakovanoch ako o majetku benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore v Nitre. Pôvodne však obec patrila do hradného panstva Bana. V 15. stor. bola už obec majetkom nitrianskeho biskupstva. Na základe záznamov z kanonických vizitácií sa dozvedáme, že písomné záznamy o fare v Krakovanoch jestvujú od r. 1560. Vo farnosti vtedy pôsobil parochus (farár) Štefan. Od r. 1701 bola vedená matrika. V r. 1702 bol konsekrovaný pôvodný farský kostol. Súčasný neskorobarokový farský kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, bol postavený v r. 1770- 1773 na mieste staršieho kostola. Pokiaľ hovoríme o minulosti farnosti Krakovany, nesmieme prehliadnuť dôležitú skutočnosť, ktorá je síce novšieho dáta, ale z hľadiska pochopenia histórie farnosti tvorí dôležitý medzník. V r. 1943 sa zlúčili obce Krakovany a Stráže do obce Krakovany. To znamená, že do r. 1943 obec Stráže bola samostatná. Prvá písomná zmienka o Strážoch pochádza z r. 1113, v spomínanej Zoborskej listine. Posledným zemepánom bolo nitrianske biskupstvo. Z cirkevno- právneho hľadiska patrila obec Stráže pod farnosť Krakovany. Stráže preslávil známy archeologický nález- germánske kniežacie hroby z doby rímskej. Zaujímavý je i gotický kostol sv. Gála, postavený v druhej polovici 14. storočia. Do farnosti Krakovany patria aj obce Trebatice a Ostrov, obe sú filiálkami.

Križovany nad Dudváhom - farnosť Povýšenia sv. Kríža

Madunice - farnosť Narodenia Panny Márie, Kráľovnej anjelov

Cirkev bola v Majcihove založená pravdepodobne v 13.storočí čo potvrdzuje kostol, ktorý pochádza z tohto obdobia. Prvá zmienka o fare pochádza zo 14.storočia.Majcihov mal vždy svoju farnosť ,do ktorej v minulosti patrili aj obce Opoj, Hoste a Abrahám. Majcichov patril šintavskému panstvu Esterháziovcov a na konci 174.sotročia bol v hypotéke u rodiny Segediovcov. Okrem nich tu žilo ešte niekoľko zemanov. Začiatkom 80.tych rokov 18.storočia žili potomkovia spomínaných Segediovcov v piatich kuriálnych usadlostiach. Hoci boli katolíkmi, patronátnym právom narábali výlučne Esterháziovci. Avšak obe rodiny introdukovali spoločne nového farára. V menšom počte žili vo farnosti okrem katolíkov aj evanielici a Židia. Obyvateľstvo celej farnosti bolo vždy slovenskej národnosti, preto farár pri pastorácii používal iba slovenskú reč. Všetci farári pôsobiaci vo farnosti ovládali a hovorili predovšetkým po slovensky, menej po maďarsky a nemecky. Rezidenciu mali v Majcichove. Majcichovský farár pre zaujímavosť užíval vo Svätom Abraháme pole, ktoré bolo v réžii dedinčanov. Tí zvážali úrodu do Majcichova, avšak žatvu si musel farár zariadiť sám. Ležalo pri dnešnej ceste smerom na Sládkovičovo. V chotári sa tam nachádzala aj farská lúka. Okrem farára mala farnosť takmer vždy vlastného kantora, ktorý asistoval pri bohoslužbách. Farský kostol Všetkých Svätých stál v Majcichove. Jeho patrocínium slávili už na konci 17.stroročia s možnisťou získania odpustkov.

Malženice boli už začiatkom 14. storočia sídlom farnosti. Pri nesporne najstaršom kostole v okolí, je písomne doložená i existencia fary z roku 1332. Do malženickej farnosti patrili i s terajšími filiálkami — Žlkovce a Ratkovce, po dlhú dobu aj Trakovice a pravdepodobne i niektoré ďalšie obce. Potvrdzuje to písomná správa z kanonickej vizitácie malženickej fary roku 1756 ("Visitati canonica..."), v ktorej sa medziiným uvádza aj riešenie sporu medzi rakovickými občanmi — farníkmi a malženickým farárom, o neplnení si cirkevných poplatkových povinností.
Pre nedostatok spoľahlivých písomných dokladov nemožno presne určiť kým a kedy bol farský kostol v Malženiciach postavený. Spomína sa aj v roku 1397 v "Statuta Capitula Strigoniensis" (Stanový kapitule ostrihomskej). Pravdepodobne bol postavený v prvej polovici 13. storočia pôvodne románsky, tehlový. V 14. storočí bol rozšírený o nové krížovo zaklenuté štvorcové presbytérium a na začiatku 17. storočia prestavaný na trojloďový s renesančnými klenbami. V 15. a 16. storočí kostol pretrpel veľa nežičlivých zásahov. Aj v zozname farárov je v tom období veľká medzera, od Frederica (1332-1337) až po Filipa (1613-?), ktorý bol Čech (bohemus), a od ktorého sa reťaz duchovnej správy podnes neroztrhla. Smutný obraz kostola nám poskytuje i záznam vizitátora Peterffyho z roku 1560:"...kostol sv. Juraja je veľmi znečistený, nemá nijaké ozdoby, lebo páni patróni (zemepáni Cobor, Révay, Loranth) skladujú v ňom pšenicu, kde ju ženy aj osievajú (cribrant), bez akejkoľvek úcty. V kostole držia aj Sviatosť oltárnu, práve tak ako obyčajne, ale v zlej opatere".