Dekanát Trnavský

Cífer - farnosť sv. Michala archanjela

Križovany nad Dudváhom - farnosť Povýšenia sv. Kríža

Cirkev bola v Majcihove založená pravdepodobne v 13.storočí čo potvrdzuje kostol, ktorý pochádza z tohto obdobia. Prvá zmienka o fare pochádza zo 14.storočia.Majcihov mal vždy svoju farnosť ,do ktorej v minulosti patrili aj obce Opoj, Hoste a Abrahám. Majcichov patril šintavskému panstvu Esterháziovcov a na konci 174.sotročia bol v hypotéke u rodiny Segediovcov. Okrem nich tu žilo ešte niekoľko zemanov. Začiatkom 80.tych rokov 18.storočia žili potomkovia spomínaných Segediovcov v piatich kuriálnych usadlostiach. Hoci boli katolíkmi, patronátnym právom narábali výlučne Esterháziovci. Avšak obe rodiny introdukovali spoločne nového farára. V menšom počte žili vo farnosti okrem katolíkov aj evanielici a Židia. Obyvateľstvo celej farnosti bolo vždy slovenskej národnosti, preto farár pri pastorácii používal iba slovenskú reč. Všetci farári pôsobiaci vo farnosti ovládali a hovorili predovšetkým po slovensky, menej po maďarsky a nemecky. Rezidenciu mali v Majcichove. Majcichovský farár pre zaujímavosť užíval vo Svätom Abraháme pole, ktoré bolo v réžii dedinčanov. Tí zvážali úrodu do Majcichova, avšak žatvu si musel farár zariadiť sám. Ležalo pri dnešnej ceste smerom na Sládkovičovo. V chotári sa tam nachádzala aj farská lúka. Okrem farára mala farnosť takmer vždy vlastného kantora, ktorý asistoval pri bohoslužbách. Farský kostol Všetkých Svätých stál v Majcichove. Jeho patrocínium slávili už na konci 17.stroročia s možnisťou získania odpustkov.

V roku 1804 bola z majcichovskej farnosti, ktorú tvorili obce Majcichov, Abrahám, Hoste a Opoj, odčlenená filiálna obec Opoj, ktorá sa stala samostatnou farnosťou a z opojskej kaplnky sa automaticky stáva farský kostol. Nakoľko arcibiskupský stolec v Ostrihome nebol obsadený, správu mal na starosti dočasný – kapitulný vikár, Mons. Jozef Vilt, ktorý aj podpísal erigujúci dekrét pre novozriadenú opojskú farnosť 12. mája 1804.

Ružindol - farnosť sv. Bartolomeja

Trnava - mesto - farnosť sv. Mikuláša

Saleziáni

V kanonických vizitáciách bratislavského prepošstva z r. 1561 sa dočítame, že v osade Modranka sa nachádza kostola a cintorín, fara bola neobsadená. Podobne aj vo vizitácii z r. 1562. To potvrdzuje existenciu farnosti s Kostolom sv. Márie Magdalény.

Keď v r. 1601 prišli na toto územie povstalecké vojská Štefana Bočkaja, kostol vyrabovali a poškodili. Vojaci Gabriela Betlena v r. 1619 obsadili Trnavu a okolie a zopakovali predchádzajúce výčiny. Predpokladám, že za častého ničenia mesto Trnava ako patrón požiadalo ostrihomského biskupa o zrušenie farnosti. Magistrát mesta Trnava ako patrón a ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčeni-Pohronec 20. januára 1674 odovzdali Kostol Najsvätejšej Trojice na osem rokov do správy Rádu sv. Pavla-pustovníka v Trnave. Neskôr, v r. 1687 pri prehliadke kostola a popise zariadenia boli zaznamenané dva pozlátené kalichy, z ktorých jeden daroval Adam Šalgovič, donátor kostola, a druhý pochádzal zo „starého kostola“. Od začiatku 18. stor. v duchovej správe Modranky pomáhali kňazi Spoločnosti Ježišovej z Trnavy – až do supresie v r. 1773. Na žiadosť veriacich, hlavne však zásluhou P. Andreja Čambála, SJ, ostrihomský biskup Mons. Ján Csernoch 9. júna 1913 erigoval v Modranke farnosť Najsvätejšej Trojice.

Fara vo Voderadoch sa spomína už okolo roku 1390. Pravdepodobne na mieste kostola zo 14. storočia bol v roku 1692 postavený kostol bez veže. Gróf Štefan Zichy dal v roku 1744 kostol renovovať a pristaviť vežu. Naposledy bol kostol obnovený zvonku v roku 2006. Barokový kostol je jednoloďový. Na čelnej západnej strane je trojposchodová veža s kamenným vstupným portálom a dvojitou baňatou strechou. Na kostolnej veži sú tri zvony. Na chóre, kde vedú točivé kovové schody, sa nachádza 10 registrový jednomanuálový píšťalový orgán s pedálom a pneumatickými traktúrami, ktorý postavil Karel Neuser z Nového Jičína začiatkom 20. storočia. Vo Voderadoch je približne 1200 rímskokatolíckych veriacich. Popri pastoračnej starostlivosti o nich je aktuálnou úlohou vo farnosti generálna oprava spomínaného organu.

Zeleneč - farnosť sv. Martina