Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v 13. storočí v Humennom existovala kostol i fara, no neboli situované v priestoroch dnešného kostola. V r. 1669 v strede mesta postavili nový kostol. Ten sa však v r. 1787 stal obeťou veľkého požiaru. Nemožno s určitosťou povedať, kto a kedy dal postaviť farskú budovu, vieme však, že aj tá neskôr podľahla požiaru.
Terajší farský kostol dali postaviť františkáni. Po požiare v r. 1787 kláštor opustili a ten sa stal vlastníctvom štátneho eráru. Bývalý patrón neskôr za tristo forintov kúpil od štátneho eráru kláštor pod podmienkou, že farárovi a kantorovi zariadia byt v kláštore.
Tento františkánsky kostol sa stal farským kostolom, bol vybudovaný v 15. storočí k úcte sv. Bonifáca – mučeníka. Relikvie nebohého prechovávajú v bočnej kaplnke sv. Jána Nepomuckého v sklenenej skrini. Starý oltárny obraz v umeleckom prevedení visel nad dverami sakristie. Farský kostol je teraz zasvätený k úcte Všetkých svätých.
Na Kalvárskej hore postavili v r. 1891 kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Okrem toho gróf Alexander Andrássy postavil vo svojom kaštieli kaplnku zasvätenú patrónovi Uhorska – sv. Štefanovi. Aj v nemocnici bola kaplnka pre rehoľné sestry. Tú postavili v r. 1884. Jedna malá kaplnka je aj za mostom, je zasvätená k úcte trpiaceho Spasiteľa. Postavili ju v r. 1849.
Písomnosti o založení farnosti sa stratili akiste pri požiari v r. 1787. Isté je len toľko, že v r. 1684 Ladislav Haburay, jágerský kanonik a hlavný dekan v okrsku pri rieke Uh, sa stal humenským farárom. V čase založenia košického biskupstva bol humenským farárom barón Ján Berzeviczy.
V Humennom bola prevedená oprava veže farského kostola a dodaná nová krytina na kostol a farskú budovu v r. 1962. Nové omietnutie kostola a farskej budovy je z r. 1969. V r. 1968 bola uskutočnená prestavba organu vo farskom kostole. V r. 1979 bola opravená a vymaľovaná kaplnka pri kochanovskej ceste. Oprava kostolíka na Kalvárii bola v r. 1981.
Košická rímskokatolícka diecéza bola zriadená 10. augusta 1804. Dňa 31. marca 1995 ju pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti erigoval na arcidiecézu a zároveň ustanovil Košickú cirkevnú provinciu. Sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo. Rozloha arcidiecézy je 10 403 km².
