homepagefavouritefacebookRSS

XML syndication
0-9  A  B  C  D  E  F  G  H  I  J  K  L  M  N  O  P  Q  R  S  T  U  V  W  X  Y  Z  

Arcibiskupstvo Bratislava

thumb erbBratislavská rímskokatolícka arcidiecéza vznikla 14. februára 2008 odčlenením z bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Tvorí ju 8 dekanátov, sídelným kostolom arcibiskupa je Katedrála svätého Martina v Bratislave.
Oficiálna stránka: http://abu-bratislava.sk/portal/
Schematizmus: http://abu-bratislava.sk/schematizmus/
Bernolákovo - farnosť sv. Štefana Uhorského
PageRank: 2/10
(Kliknutí: 132; Odkaz pridaný: 30 Apríla 2009)
Google map: A
Borský Mikuláš - farnosť sv. Mikuláša
PageRank: 0/10
(Kliknutí: 30; Odkaz pridaný: 16 Októbra 2009)
Google map: B
Borský Svätý Jur - farnosť Sv. Juraja
PageRank: 0/10
(Kliknutí: 32; Odkaz pridaný: 16 Októbra 2009)
Google map: C
Bratislava - Devín - farnosť Sv. Kríža
PageRank: 2/10
(Kliknutí: 171; Odkaz pridaný: 30 Mája 2009)
Google map: D
Bratislava - Dlhé diely - farnosť Narodenia Panny Márie
PageRank: 2/10
(Kliknutí: 192; Odkaz pridaný: 30 Apríla 2009)
Google map: E
Naša mestská štvrť sa nachádza v západnej časti hlavného mesta Slovenska a v súčasnosti v nej býva asi 40 tisíc obyvateľov. Toto moderné sídlisko sa však vyvinulo zo starobylej podhorskej dedinky. Je to posledný výbežok Karpát, ktorý svojou západnou stranou spadá k Dunaju, k rakúskym hraniciam. Smerom na sever a severovýchod vidno hradbu Malých Karpát a úrodnú Záhorskú nížinu. Týmto pôvabným terénom prechádza veľa turistických chodníkov. Dúbravka preto patrí k vyhľadávaným rekreačným oblastiam Bratislavčanov.

V roku 1946 bola obec Dúbravka pripojená k Bratislave. Pôvodný počet obyvateľov bol asi 1500 a rýchlo sa zväčšoval, pretože v 70. rokoch 20. storočia sa tu začalo budovať typické socialistické sídlisko. Vytvorili sa tu aj nové pracovné príležitosti, obchody a centrá zábavy, no nevytvorili sa podmienky pre duchovný život človeka - kresťana.
PageRank: 3/10
(Kliknutí: 96; Odkaz pridaný: 30 Apríla 2009)
Google map: F
BRATISLAVA - JAROVCE, ako dedina (villa Bau) sa uvádzajú r. 1208 v listine uhorského panovníka Ondreja II. medzi majetkami benediktínskeho opátstva v Sébenyi (Maďarsko). V prvej polovici 16. storočia osídlili Jarovce chorvátski obyvatelia. Už r. 1522 sa dedina spomína ako Horváthfalu. O päť rokov neskôr ju vypálili turecké vojská, čo tiahli na Viedeň. Jarovce mali r. 1542 trinásť usadlostí. Veľký požiar r. 1551 zničil takmer všetky domy, no obec sa znovu dosídlila v nasledujúcich rokoch. Podľa záznamu kanonickej vizitácie z r. 1659 všetci obyvatelia Jaroviec boli Chorváti okrem jedného prisťahovalca. Miestny farár sa volal Peter Pašič. R. 1680 pôsobil v Jarovciach Michal Bulovič a o 3 roky neskôr sa tu spomína farár Matej Bujnič.
PageRank: 2/10
(Kliknutí: 86; Odkaz pridaný: 01 Mája 2009)
Google map: G
Bratislava - Kalvária - farnosť Panny Márie Snežnej
PageRank: 2/10
(Kliknutí: 204; Odkaz pridaný: 30 Apríla 2009)
Google map: H
Bratislava - Karlova Ves - farnosť sv. Michala
PageRank: 3/10
(Kliknutí: 129; Odkaz pridaný: 30 Apríla 2009)
Google map: I
Bratislava - Kňazský seminár sv. Cyrila a Metoda
PageRank: 5/10
(Kliknutí: 27; Odkaz pridaný: 30 Mája 2009)
Google map: J
Zoradiť farnosti: Abecedne Dátum Rank Kliknutí    vzostupne | zostupne
Kumran.sk