Hľadať

Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je základnou organizačnou jednotkou Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, od ktorej je odvodená aj právna subjektivita zboru. Patrí do Šarišsko-zemplínskeho seniorátu a Východného dištriktu ECAV. Politicky a územne patrí do okresu Vranov nad Topľou a čiastočne do okresu Trebišov. Cirkevný zbor tvoria členovia ECAV bývajúci v matkocirkevnom zbore vo Vranove nad Topľou a v obciach tvoriacich diasporu: Banské, Cabov, Davidov, Dlhé Klčovo, Juskova Voľa, Kvakovce, Kamenná Poruba, Nižný Kručov, Nižný Hrušov, Sačurov, Sečovská Polianka, Stankovce, Vechec a členovia bývajúci mimo tohto územia, ktorí sa riadne prihlásili za členov zboru.

Vranov nad Topľou - Cirkevná základná škola s materskou školou sv.Dominika Savia

Stará osada s nálezmi z paleolitu, neolitu a z doby bronzovej má prvú písomnú správu z roku 1390 (Orbo). Od roku 1397 je doložená fara. V roku 1437 udelil kráľ Žigmund obci mestské výsady. Farské matriky sú vedené od roku 1699. Farská škola známa už v 16. storočí, za tureckého pustošenia v roku 1599 zničená, obnovená ako rímsko-katolícka ľudová škola v roku 1752. Kondochium od konca 18. storočia. Do farnosti patrí Šípkové a Prašník. Na fare je pamätná tabuľa J. B. Magina.
Medzi cirkevné stavby patrí rímskokatolícky kostol svätého Martina, z roku 1397 a kostol sv. Gorazda z roku 1997, ako aj kaplnka sv. Rocha z roku 1831 a cintorínska kaplnka z roku 1936.
Asi najznámejšia stavba v meste je veža pri kostole sv. Martina v centre mesta. Postavená v 19. storočí. Na začiatku 20. storočia sa zistilo, že veža je naklonená. Boli podniknuté kroky na jej záchranu, pričom pod vežu boli dané betónové injektáže. Náklon veže sa podarilo stabilizovať, no späť narovnať sa ju už nepodarilo. Náklon veže je cca 98-99 cm od zvislej osi.
V meste sa nachádza aj evanjelický kostol, ktorý bol vybudovaný v roku 1929. Ako súčasť kostola je veža z roku 1896. V meste sa taktiež nachádza budova synagogy. Bola postavená v rokoch 1882-1883 v maurskom slohu.

Rímskokatolícka farnosť Boha Stvoriteľa vo Veľkom Krtíši bola zriadená 1. januára 1995. Vyčlenila sa 31. decembra 1994 z farnosti Dolné Plachtince, kde dlhé roky patrila. Mesto však prešlo v 70. – 90. rokoch minulého storočia prudkým rozvojom. Preto aj po stránke cirkevnoprávneho územného členenia boli potrebné zmeny.

V súčasnom období je tu veľká nezamestnanosť, väčšinou otcovia rodín odchádzajú za prácou do cudziny. Na území našej farnosti žijú v zhode veriaci slovenskej a maďarskej národnosti a je tu aj veľký nárast rómskeho etnika.

Vysoka pri Morave

Gréckokatolícka farnosť vo Vranove na sídlisku Juh je jedinou farnosťou východného obradu na Slovensku zasvätenou svätému Pátrovi Piovi.

Farnosť vznikla na jeseň v roku 2007 odčlenením z farnosti Vranov n/Topľou - Mesto. Farnosť zatiaľ nemá farskú budovu ani vlastné bohoslužobné priestory. Liturgické slávenia sa vykonávajú v priestoroch Združenej Cirkevnej Školy na ul. Bernolákova.

K farnosti patrí aj druhé bohoslužobné miesto v časti Rodinná oblasť, kde sa obrady vykonávajú takisto v prenajatých priestoroch materskej školy, ktoré sú prerobené na kaplnku. Kaplnka je zasvätená Božiemu Milosrdenstvu.

Prvým správcom novozriadenej farnosti bol od jej erigovania v r. 2007 do leta 2009 o. Pavol Dolinský. Po personálnych zmenách sa terajším správcom farnosti stal o. Matúš Čekan.

Zbor Bratskej jednoty baptistov vo Vavrišove vznikol ako samostatný najstarší zbor na území dnešnej Slovenskej republiky v roku 1882. Prvým členom bol brat Michal Blišťan, ktorý neskoršie daroval aj pozemok pod modlitebňu, ktorá bola postavená v roku 1890.

Veľké Ozorovce - farnosť Narodenia Panny Márie

Vráble - farnosť Preblahoslavenej Panny Márie

Fara vo Voderadoch sa spomína už okolo roku 1390. Pravdepodobne na mieste kostola zo 14. storočia bol v roku 1692 postavený kostol bez veže. Gróf Štefan Zichy dal v roku 1744 kostol renovovať a pristaviť vežu. Naposledy bol kostol obnovený zvonku v roku 2006. Barokový kostol je jednoloďový. Na čelnej západnej strane je trojposchodová veža s kamenným vstupným portálom a dvojitou baňatou strechou. Na kostolnej veži sú tri zvony. Na chóre, kde vedú točivé kovové schody, sa nachádza 10 registrový jednomanuálový píšťalový orgán s pedálom a pneumatickými traktúrami, ktorý postavil Karel Neuser z Nového Jičína začiatkom 20. storočia. Vo Voderadoch je približne 1200 rímskokatolíckych veriacich. Popri pastoračnej starostlivosti o nich je aktuálnou úlohou vo farnosti generálna oprava spomínaného organu.