Názov „Stará fara“, spomínaný v miestnej matrike, hovorí o existencii gréckokatolíckej cirkvi v meste Trebišov. Po položení základného kameňa novej kamennej cerkvi v roku 1825, bola v auguste na sviatok Uspenia Presvätej Bohorodičky aj cerkev vysvätená a pre gréckokatolícku cirkev sa začalo nové obdobie. Gréckokatolícka cirkev v Trebišove bola ťažko skúšaná už od začiatku, keď na ich farský chrám doliehali mnohé pohromy, ktoré veriaci s Božou pomocou pretrpeli a ich viera sa pri tom všetkom posilňovala ako spomína kronika.
Od roku 1887 do roku 1944 farská kronika spomína iba útržkovito dôležité informácie týkajúce sa miestnej cirkvi. Väčšinou ide o informácie o úprave farskej budovy či menších úprav chrámu ( zvony, strecha, bočné oltáre atď. ). Aj tieto informácie poukazujú na to, že farské spoločenstvo v Trebišove duchovne žilo a vzájomne si pomáhalo. 5
Významnou udalosťou našej miestnej cirkvi bola púť na Velehrad a sv. Hostýn v roku 1946 ktorej sme sa zúčastnili a tým aj viditeľne dali najavo svoje Cyrilo - Metodské korene našej cirkvi.
V roku 1947 sa konali voľby do kurátorskej rady, ktorá sa po zvolení pravidelne schádzala a starala sa o hospodársku stránku farnosti až do smutne známeho roku 1950.
V roku 1950 už bolo cítiť čosi zlé „vo vzduchu“ ale veriaci na to ako keby nedbali a pravidelne na ranných liturgiách bol chrám nimi preplnený. Aj to ukazuje, ako hlboko veriaci ľudia žili v tejto farnosti.
Po likvidácii v roku 1950 sa nezachovali informácie o miestnej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá „neexistovala“. Kronika spomína, že najväčšia časť veriacich navštevovala rímskokatolícke bohoslužby, malá časť pravoslávnu cirkev a určitá časť odpadla od duchovného života celkom, keď nenavštevovali žiadne liturgické slúženia.
