Hľadať

Našim cieľom a úlohou je ukazovať a sprítomňovať Ježišovu lásku k nám prostredníctvom vzťahov, spoločných stretnutí a vytváraním dobrých spoločenstiev. Ponúkame deťom a mladých efektívne a zmysluplné využitie voľného času prostredníctvom stretnutí, hier, zábavy ale aj spoločnej modlitby a zdieľania sa. Veríme, že aj tieto drobné semienka raz prinesú plnohodnotnú úrodu v životoch našich detí a mládeže.

Farská budova v Kobylách sa spomína v roku 1392. Kde bola postavená je neznáme. V roku 1455 sa spomína riadna budova fary, ktorej poloha sa tiež neuvádza. Budova dnešnej fary sa nachádza v susedstve kostola na juhovýchode. Budova fary bola niekol'kokrát prestavaná. V roku 1929 bola rekonštruovaná v hodnote 70 000 Kč. V roku 1939 fara vyhorela a farský úrad bol presťahovaný do Kl'ušova, do školskej budovy. Farár ktorý pôsobil vo farnosti, pobudol v školskej budove do 15.10.1942 a potom sa presťahoval do Bardejova...

Sme skupina mladých ľudí, rodín aj jednotlivcov, ktorí sa snažia žiť v cirkvi tak, ako aj vo svojom bežnom živote – moderne a zmysluplne. Milujeme Boha a ľudí a navzájom si pomáhame prechádzať životnými výzvami. A sme presvedčení, že Ježišove posolstvo vôbec nie je také zastarané, ako je často prezentované, ale že je rovnako aktuálne a inšpirujúce aj pre ľudí našej doby.

Jadrom našich nedeľných bohoslužieb je kázeň a oslava Boha prostredníctvom hudby. Kázeň je praktická a hudba ťa nenechá sedieť na stoličke. Je živá a hraná zo srdca. Ak by si však predsa mal/a chuť pri nej sedieť, je to v poriadku. Keďže je pre nás oveľa dôležitejšie, čo sa deje vo vnútri nás, vonkajšie veci nie sú na našich stretnutiach také podstatné.

Vinica je kresťanské hnutie, ktoré je dnes rozšírené vo viac než 60 krajinách sveta. Tie sú združené v siedmych samostatných centrách Vinice - v USA, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande, Južnej Afrike, v Škandinávii, Beneluxe a v máji roku 1999 bolo osamostatnené aj v nemecky hovoriacich krajinách - D.A.CH. (označenie pre nemecky hovoriace krajiny: D - Nemecko, A - Rakúsko, CH - Švajčiarsko).

KS Milosť sa snaží uspokojiť ľudí pri hľadaní zmyslu života a kresťanských hodnôt. Naplnenie týchto potrieb a túžob vidíme v tom, že ľudia môžu dostať odpovede na svoje otázky tým, že dobre spoznajú Písmo sväté - Bibliu. Základom našej práce je teda dôkladné oboznámenie sa s textami Písma. Poznanie Božieho Slova formuje priebeh stretnutí, spôsob oslavy a v neposlednej rade dáva veriacim veľa odpovedí na otázky každodenného života, či už sa jedná o také oblasti ako je rodina, alebo práca. Spirituálne potreby a túžby ľudí naplňujeme aj takým spôsobom, že robíme verejné prednášky, mnohokrát za účasti hostí zo zahraničia, ktorí zastupujú podobné kresťanské hnutia. Taktiež premietame filmy s duchovnou tématikou pre širokú verejnosť.

Vierouka adventistov siedmeho dňa má svoje základy v učení Millerovho hnutia zo 40-tych rokov 19. storočia. Hoci názov "adventisti siedmeho dňa" si zvolili už v roku 1860, denominácia nemala oficiálnu organizáciu až do 21. mája 1863, kedy hnutie zahŕňalo približne 125 zborov a 3500 členov.

Na začiatku bolo dielo obmedzené na Severnú Ameriku, až pokiaľ v roku 1874 prvý misionár cirkvi J. N. Andrews, nebol poslaný do Švajčiarska. Do Afriky sa adventná zvesť dostala v roku 1879, keď Dr. H. P. Ribton, po krátkej zastávke v Taliansku, sa prepravil do Egypta a založil školu.

Začiatok Cirkvi adventistov na Slovensku siaha do minulého storočia príchodom viacerých evanjelistov z Nemecka a Rakúska. V roku 1903 boli v Bratislave pokrstení prví deviati členovia a založili skupinu. V roku 1911 vznikol z tejto skupiny zbor s 18 členmi. Druhý zbor Cirkvi adventistov siedmeho dňa vznikol v Košiciach v roku 1912.

Prví adventisti sa prisťahovali do Košíc v roku 1908 zo Zdravotnej misijnej školy v Nemecku, boli to zdravotné sestry: Žofia Botyánska, Ambrózyová, Bérová, Dörnerová, Schotnerová, Anna Hottusová, Babeta Hottusová, Hermína Hottusová, Meiterová, Purlamová, Lasizová, Bresimová. Zdravotné sestry prišli pod vedením Dr. F. J. Huenergartdta. Pracovali ako súkromné sestry v zdravotnom dome na Alžbetinej ulici. Svojím žiarivým, láskyplným a milým správaním si získali srdcia ľudí. Navštevovali aj iné mestá a dediny, kde vznikali malé skupinky so živým záujmom o Božie Slovo.

V roku 1909, keď sa mnohé dvere otvorili adventnému posolstvu, bol do Košíc pridelený prvý stály kazateľ brat Führle. Kázal po nemecky s prekladom do maďarčiny. Mával prednášky v dome ošetrovateliek. Neskôr sa mu podarilo získať priestrannejšiu miestnosť Na hlavnej ulici č. 91. Na dom umiestnili od ulice tabuľu s nápisom: Biblické prednášky každú nedeľu, stredu a piatok o 19. hodine. Každý je srdečne vítaný. Do misijnej činnosti sa zapojil aj brat Dr. F. J. Huenergartd. V dňoch 18-25.1.1911 mal verejné prednášky vo veľkej sále Župného domu. Dňa 26.11.1911 na miesto brata Führlého nastúpil brat Frigyes Kessel, ktorý sa zároveň stal predsedom práve zriadeného severomaďarského misijného poľa. Bol veľmi svedomitý a húževnatý. K prednáškam pripravoval plagáty. Založil spevokol, jeho manželka vyučovala deti. Venovali sa mládeži, viedli ich k štúdiu Písma a vyučovali tiež hudbu. V letnom období roku 1913 brat konal verejné prednášky vo veľkom stane, ktorý bol postavený k tomuto účelu v mestskom parku. Počas 1. svetovej vojny museli Brat Kessel i Betten narukovať. Zbor zostal bez kazateľa až do apríla roku 1915. Miestnosť na zhromažďovanie bola odobratá úradmi. Medzitým zbor dostal správu, že brat kazateľ Bettel padol v boji. V tomto období bol brat Štefan Kelemen vysvätený za kazateľa.

Po vojne bol do Košíc ako kazateľ druhýkrát pridelený brat Kessel. Zbor sa zhromažďoval v jeho byte na vodnej ulici č. 2. Brat Kessel i s rodinou prinášal pre dielo veľké obete. Mnohým členom zo širokého okolia poskytoval nocľah a sám so svojou sedemčlennou rodinou spával na rozkladacích stoličkách. V rokoch 1923-25 brata Kessela vystriedal brat Bischoff, ktorý tiež zároveň zastával funkciu predsedu Slovenského misijného poľa. V tom čase sa zbor schádzal v Mestskej hudobnej škole na Kováčskej ulici. V tej dobe takisto veľmi ožila kolportáž. V roku 1925 zbor získal vlastnú modlitebňu. Nachádzala sa na Orlej ulici č. 20. Dňa 8.11.1938 maďarská armáda obsadila Košice i celé južné Slovensko. Počas vojny zbor patril k maďarskej únii. Na jar keď Hitlerovské hordy obsadili Maďarsko, činnosť cirkvi bola zakázaná. Po 6-7 mesiacoch bola činnosť opäť povolená, ale do zboru mohli chodiť len ľudia nad 18 rokov.

Od 9.5.1945 bol košický zbor opäť pripojený k Cirkvi adventistov siedmeho dňa s ústredím v Prahe. V roku 1950, aj napriek tomu, že vládol komunistický režim, Slovenský rozhlas odvysielal vystúpenie zborového spevokolu. V dobe od 1.10.1952 do 26.12.1956 bola činnosť našej cirkvi zastavená a modlitebňa prepadla do vlastníctva štátu. V týchto ťažkých časoch sme sa stretávali v rodinách. Po obnovení činnosti nám už modlitebňa nebola vrátená. Od decembra roku 1958 sa zbor schádzal v prenajatej modlitebni Bratskej jednoty baptistov na Jesenského ulici č.29. Do roku 1968 bola misijná činnosť zboru značne obmedzená, no aj napriek tomu sa každý rok konali krsty. Toto obdobie bolo tiež charakteristické častými výletmi do prírody. Roku 1989 sa vo svetovej politike odohrali veľké zmeny. Socialistické štáty rad za radom prežili revolúciu. Totalitný režim sa skončil.

Po nežnej revolúcii sa posolstvo dostáva do sveta oveľa rýchlejšie než predtým. V Košiciach prebieha veľká evanjelizácia v Bielom dome za účasti približne tisícky návštevníkov. Slovenské združenie pozvalo ako prednášajúceho br. Tonyho Mavrakosa z USA. Po ukončení prednášok v Košiciach vzniká druhý zbor. Počet zakladajúcich členov je 108. Miesto zhromažďovania je v blízkosti Bieleho domu, v zasadačke miestneho úradu Košice-Západ. V roku 1993 sa začala prestavba nadobudnutých priestorov na Tajovského ulici v Košiciach. Rodinný dom manželov Pappových bol prebudovaný na novú modlitebňu. Práce boli ukončené v roku 1994. Modlitebňa bola vysvätená a odovzdaná do užívania. Po 40 rokoch sa zbor CASD v Košiciach znovu stretáva vo vlastnej modlitebni. Zbor Košice 2 sa naďalej zhromažďuje v prenajatých priestoroch na Hlavnej ulici.

Kežmarok - Zbor Cirkvi adventistov s. d.

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Krajnom patrí medzi cirkevné zbory
Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Slovenskej republike. Náš zbor má 1505
registrovaných členov a stretávame sa pravidelne na Službách Božích každú nedeľu o 08.45
hodine v novom kostole postavenom v roku 1784.

Náš cirkevný zbor sa nachádza v obci Krajné. Krajné je veľká kopaničiarská obec, ktorá sa
rozkladá v juhovýchodnom cípe Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch, neďaleko
úpätia Malých Karpát. Leží na západnom Slovensku, v okrese Myjava, v blízkosti miesť
Piešťany, Nové Mesto nad Váhom. Má 1617 obyvateľov. Do zboru patria aj občania zo
susedných obcí Podkylava, Prašník, Hrachovište a Podolie.

O prvých rokoch cirkevného života v novovytvorenej farnosti Kátlovce nám podáva podrobné správy kanonická vizitácia z roku 1833. Vizitátor čerpal všetky údaje z predchádzajúcej Bathányovskej vizitácie, zaznamenal i zakladacie listiny farnosti a aktuálne údaje potom dopĺňal na základe svedectva prvého kátlovského farára Jozefa Hortha. Tak sa dozvedáme, že ku kostolu bola pristavaná kaplnka Blahoslavenej Panny Márie, v ktorej sa nachádzala aj krstiteľnica, socha Panny Márie, posvätné oleje a iné liturgické predmety potrebné ku krstu. Čo sa týka inventára kostola, vizitátor uvádza a dopĺňa niektoré doteraz neznáme údaje, ktoré sa dozvedel len z rozprávania farára. Tak sa dozvedáme, že druhý oltár, zasvätený sv. Anne, bol posvätený pomocným biskupom Petrom Urminyim. V tomto období sa počet lavíc v kostole zvýšil až na 16, usporiadané boli do dvoch radov. Podľa vizitátora pochádzajú z roku 1833. Okrem toho bola vo svätyni aj osobitná lavica, určená len pre kostolníka. Starý drevený chórus bol v roku 1832 nahradený murovaným, i naďalej v ňom bol organ so šiestimi píšťalami. O nie príliš dobrom stave niektorých častí inventára kostola svedčí i zápis, že stolica pre farára kvôli biednemu stavu musela byť uložená v sakristii a neslúžila tak svojmu pôvodnému účelu.

Košický zbor má svoju prehistóriu v anabaptistickej tradícii. Roku 1526 a po ňom,prišli anabaptisti z Moravy aj na východné Slovensko, najmä do Košíc. Boli aktívni v samotných Košiciach a okolí. V tom čase, podľa mestkého archívu, 12 z nich bolo pre svoju vieru popravených.

Novodobá baptistická misia v Košiciach začala roku 1888 kazateľom kežmarsko-varišovského zboru Augustom Meereisom. Prvý krst v Košiciach sa uskutočnil v máji 1899. Bolo pokrstených 5 dospelých osôb.

Prvé záznamy o plne organizovanej práci baptistov v Košiciach sú z roku 1911. Od roku 1917 sa baptistické obecenstvo schádzalo v byte brata Jozefa Domjána

V roku 1923 bola slávnostne otvorená modlitebňa na Jesenského ulici. Zbor Košice vtedy patril pod správu zboru v Miloslavove a brata kazateľa Juraja Stanku.

V rokoch 1949-1976 sa o baptistické zhromaždenie veriacich starajú kazatelia kežmarského zboru. Vačšina práce však spočívala na domácich laických pracovníkoch, ktorými boli bratia: F. Krajňák ml., Š. Libárik, J. Sirkovský, J. Pitoňák a J. Pribula. V celom tomto období verne slúžieval zboru Božím Slovom aj brat F.Lorman.

V roku 1976 brat kazateľ J.Pribula dostáva „štátny súhlas na výkon duchovenskej činnosti“ pre zbor v Košiciach. To je tiež rok obnovenia samostatného košického zboru.

Na Kvetnú nedeľu v roku 2003 je slávnostne otvorená nová modlitebňa Bratskej jednoty baptistov v Košiciach na Ulici slovenskej jednoty č.16. Je to moderná polyfunkčná budova s hlavnou bohoslužobnou miestnosťou pre 260 až 300 ľudí a s priestormi pre duchovnú prácu s mládežou, pre stretávanie sa detí, misijnú a klubovú činnosť.