Hľadať

Roku 2008 (14. februára) boli v rámci reorganizácie slovenských diecéz Hokovce pričlenené k banskobystrickej diecéze. Nasledujúceho roku bola v Hokovciach opäť zriadená farnosť s filiálkami Slatina, Horné Semerovce a Dolné Semerovce. Zároveň, 15. septembra 2009 prikročil biskupský úrad v Banskej Bystrici k výstavbe novej farskej budovy. Táto bola dokončená v prvý septembrový týždeň roku 2010 a v nedeľu 5. septembra bola vysvätená. Dva dni nato, 7. septembra prevzal úrad nový farár Tibor Benčík.

Slávnostným a pamätným dňom pre gréckokatolíkov farnosti Humenné - Dubník by mal byť 29.august 1992. V tento deň bol posvätený základný kameň novej cerkvi pre veriacich gréckokatolíkov vo veľkej miere vysídlencov zo zátopovej oblasti vodnej nádrže Starina.
Tento deň predchádzali mnohé utrpenia, najmä obdobie päťdesiatych rokov, keď spoločenské zriadenie, ktorého ideológia bola postavená na postupnej likvidácii gréckokatolíckeho vierovyznania v našom regióne a neslávne známej donucovacej akcii "P" ( pravoslavii ).
Po nesvojvoľnom opustení rodnej zeme v oblasti vodnej nádrže, gréckokatolícky veriaci cítili potrebu výstavby vlastného chrámu v mieste bydliska.

Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v 13. storočí v Humennom existovala kostol i fara, no neboli situované v priestoroch dnešného kostola. V r. 1669 v strede mesta postavili nový kostol. Ten sa však v r. 1787 stal obeťou veľkého požiaru. Nemožno s určitosťou povedať, kto a kedy dal postaviť farskú budovu, vieme však, že aj tá neskôr podľahla požiaru.

Terajší farský kostol dali postaviť františkáni. Po požiare v r. 1787 kláštor opustili a ten sa stal vlastníctvom štátneho eráru. Bývalý patrón neskôr za tristo forintov kúpil od štátneho eráru kláštor pod podmienkou, že farárovi a kantorovi zariadia byt v kláštore.

Tento františkánsky kostol sa stal farským kostolom, bol vybudovaný v 15. storočí k úcte sv. Bonifáca – mučeníka. Relikvie nebohého prechovávajú v bočnej kaplnke sv. Jána Nepomuckého v sklenenej skrini. Starý oltárny obraz v umeleckom prevedení visel nad dverami sakristie. Farský kostol je teraz zasvätený k úcte Všetkých svätých.

Na Kalvárskej hore postavili v r. 1891 kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Okrem toho gróf Alexander Andrássy postavil vo svojom kaštieli kaplnku zasvätenú patrónovi Uhorska – sv. Štefanovi. Aj v nemocnici bola kaplnka pre rehoľné sestry. Tú postavili v r. 1884. Jedna malá kaplnka je aj za mostom, je zasvätená k úcte trpiaceho Spasiteľa. Postavili ju v r. 1849.

Písomnosti o založení farnosti sa stratili akiste pri požiari v r. 1787. Isté je len toľko, že v r. 1684 Ladislav Haburay, jágerský kanonik a hlavný dekan v okrsku pri rieke Uh, sa stal humenským farárom. V čase založenia košického biskupstva bol humenským farárom barón Ján Berzeviczy.

V Humennom bola prevedená oprava veže farského kostola a dodaná nová krytina na kostol a farskú budovu v r. 1962. Nové omietnutie kostola a farskej budovy je z r. 1969. V r. 1968 bola uskutočnená prestavba organu vo farskom kostole. V r. 1979 bola opravená a vymaľovaná kaplnka pri kochanovskej ceste. Oprava kostolíka na Kalvárii bola v r. 1981.

Približne v päťdesiatich rokoch 20. storočia sa mladá učiteľka Mária Ondičová z Hermanoviec stretla v Prešove s veriacimi Jednoty českobratskej, ktorí jej vydali svedectvo o osobnej viere v Pána Ježiša Krista. Aj keď bola nábožná a chodila predtým do kostola, viera sa však prakticky nedotýkala jej praktického života. Preto sa rozhodla prijať Pána Ježiša Krista, ako svojho Spasiteľa. Spolu so svojoupriateľkou Máriou Gogovou sa vrátila do Hermanoviec a začala o svojom znovuzrodení svedčiť najprv príbuzným. Postupne sa v ich dome vytvorilo malé spoločenstvo podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí sa venovali štúdiu Biblie a modlitbám. Neskôr sa viacerí stali členmi Cirkvi bratskej v Prešove a tak tu vznikla tzv. stanica zboru. Stretávali sa u rôznych rodín, neskôr však trvalo u rodiny Mičkovej, ktorá pre tento účel upravila miestnosť vo svojom dome. Keď ich už bolo skoro 50, začali uvažovať o tom, že si postavia modlitebňu. V roku 1996 začali zbierať financie a pripravovať stavebný materiál. Po dlhšom hľadaní vhodného pozemku im obec ponúkla pozemok na tzv. Sobutke, neupravenom a mokrom svahu na hornom konci dediny. Koncom roka 1999 bol hotový projekt novej modlitebne a v júni 2000 sa začala stavba. Obdobie výstavby bolo nielen náročné pre všetky zúčastnené rodiny, ale aj obohacujúce, keď Pán Boh posielal nových a nových brigádnikov z domova i zahraničia. Zbierky domácich veriacich Boh znásobil viac ako 10 násobne. Stavba sa nikdy nemusela prerušiť kvôli nedostatku financií. Slávnostné ukončenie stavby sa uskutočnilo v nedeľu 23. septembra. Zároveň vznikol samostatný zbor Cirkvi bratskej so svojim kazateľom a 4 členným staršovstvom.

Horné Zelenice - farnosť sv. Martina, Rímskokatolícky kostol z roku 1332.

Naša škola stojí na tom istom mieste už 48 rokov (bola postavená v r. 1960). Za ten čas mnoho detí šantilo po jej chodbách, behalo po schodoch. Prichádzali ako malí, odchádzali takmer dospelí. Generácia za generáciou si podávali kľučky tried, ktoré sa im stali druhým domovom, kde prežili chvíle plné napätia, smútku, šťastia...

Čas plynul a škola dostala novú tvár. Od 30.6.1992 už viac nie je iba obyčajná základná škola, stala sa Základnou školou Kráľovnej Pokoja, od 1.10.2007 Základnou školou s materskou školou Kráľovnej Pokoja.

Teda už 16 rokov sa na našej chodbe, ktorá sa raz do týždňa premení na Kaplnku Kráľovnej Pokoja, konajú omše, na ktorých máme šancu všetci nabrať duchovnú silu žiť najlepšie ako vieme.

Rím. kat. farnosť Benedikta opáta a Panny Márie v Hronskom Beňadiku. Relikvia Kristovej Krvi.

Hronec - farnosť sv. Klementa, Rožňavská diecéza, počet obyvateľov:1157; rím. kat.: 895 gr. kat.: 8 bez vyznania: 182

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom je súčasťou autokefálnej (samostatnej) Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Tým je zároveň aj členkou Pravoslávnej cirkvi tak, ako to vyznávame v niceocarihradskom Symbole viery "Verím v jednu svätú všeobecnú a apoštolskú Cirkev". Patrí do pravoslávnej prešovskej eparchie, biskupom ktorej je Jeho Vysokopreosvietenosť Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska.

Ak chceme hovoriť o histórii či vzniku tejto cirkevnej obce, je potrebné vrátiť sa do dávnej kresťanskej minulosti, korene ktorej siahajú až k samotným počiatkom kresťanstva na teritóriu strednej Európy. Tieto korene zisťujeme v misijnom diele Cyrila a Metoda, ktoré sa rozvinulo vo svojich základných líniách na území staromoravského štátu (inak nazývaného Veľká Morava) v 9. storočí, ktorý susedil s bulharskou ríšou. Oblasti východného Slovenska v časoch prenikania Maďarov boli postupne pričleňované k stredovekému uhorskému štátu. Nakoľko príslušníci vládnúcej arpádovskej uhorskej dynastie boli tolerantní ku gréckej a slovanskej tradícii, pravoslávie sa tak mohlo pomerne pokojne rozvíjať. Sťažené podmienky pre humenský región nastávajú už v 14. storočí, keď sa mesto Humenné stalo sídelným mestom pre Drugetovcov. V tom čase boli v Humennom podľa historických zápisov dva chrámy. Jeden bol zasvätený k úcte všetkých svätých, druhý k úcte apoštola Petra. Pri Humennom bolo ešte staroslovienské "Popovo selo" (Kňazova dedina), ktoré neskôr splynulo s mestom.

Drugetovci po príchode do mesta vyhnali východných pravoslávnych mníchov a povolali doň františkánov, ktorým postavili kláštor. Tvrdá katolizácia zasiahla celé východné Slovensko v 17. storočí. Miestnym šľachticom sa pomocou jezuitského rádu podarilo presadiť tzv. užhorodskú úniu. Prvý pokus o zavedenie únie bol neúspešný. Pravoslávni veriaci vyhnali z monastiera v Krásnom Brode biskupa Atanásia Krupeckého, ktorý sa na pozvanie Drugetovcov v roku 1614 na sviatok Zoslania Svätého Ducha pokúsil vyhlásiť cirkevnú úniu pravoslávnych s rímskokatolíkmi. K násilnému zjednoteniu dochádza až 24. apríla 1646, kedy 63 pravoslávnych duchovných podpisuje úniu s Rímom. Únia s Rímom začala zneužívať sociálnu situáciu pravoslávnych duchovných. Tým duchovným, ktorí podpísali jednotu s Rímom, poskytuje sociálne úľavy, lebo toto duchovenstvo, na rozdiel od rímskokatolíkov, žilo v nevoľníctve. Cirkevné dane pravoslávni veriaci platili rímskokatolíckym duchovným, takže vlastné duchovenstvo žilo žobrácky. Aj napriek tomu veriaci ľud sa držal "starej viery", udržiaval svoje zvyky, tradíciu, kalendár a cirkevnoslovanský jazyk.

Vláda a panstvo Drugentovcov skončilo v roku 1684 sťatím Žigmunda Drugeta v Košiciach. Drugetovský majetok sa dostal do rúk Wandenáthovcov a Csákyovcov. Potom prechádza do vlastníctva Andrássyovcov, ktorí vlastnili humenský kaštieľ do 2. svetovej vojny. Andrássyovci pochádzali zo Sedmohradska, nábožensky boli orientovaní na protestantizmus. Gróf Andrássy dal v roku 1712 zbúrať drevený pravoslávny chrám v Humennom a na jeho základoch dal pre svojich pravoslávnych poddaných Rusínov postaviť murovaný chrám. Pravoslávna cirkevná obec sa tomuto chrámu dlho netešila. Panovníčka Mária Terézia, horlivá rímskokatolíčka, riadiaca sa heslom: "Čia krajina, toho náboženstvo", dala v roku 1773 dekrétom 4312 previesť všetok pravoslávny majetok, teda aj humenský nový chrám, na uniatov, ktorých nazvala gréckokatolíkmi.

Sme cirkevné spoločenstvo celkom obyčajných ľudí, ktorí žijú vo viere v Ježiša Krista a podľa zásad Svätého Písma - Biblie. Nájdete tu dynamickú mládež, rodiny s deťmi i starších ľudí.