Eparchia Košice

Pôvodný gréckokatolícky chrám z roku 1718, zasvätený sv. archanjelovi Michalovi nahradil nový chrám, dokončený v roku 1939 s tým istým patrocíniom. Architektonicky patrí k najkrajším chrámom v Apoštolskom exarcháte.

Chrám sa staval pod vedením o. Kaliňáka,(1937) ktorý ho aj sám projektoval. To vyjadruje aj jeho portrét pri vstupe do sakristie. Pri práci na novom chráme mal na mysli jednu túžbu, aby tento chrám dokončil a aspoň raz odslúžil sv.liturgiu. To sa mu aj splnilo. Po ukončení prác a následnej vysviacke ťažko ochorel na týfus a o týždeň aj zomrel. Jeho slová sa vyplnili do bodky. Ľudia si ho veľmi vážili pre jeho zbožnosť a obetavosť . Neváhal skočiť aj pod zablatený voz, aby pomohol .

Počas okupácie Michaloviec Topolianský veriaci niesli v procesii za spevu molebenu Ikonu Matky ustavičnej pomoci, ktorá je v miestnej cerkvi umiestnená v bočnom žertveníku, aby si vyprosili jej pomoc a ochranu. Na druhý deň podľa pametníkov prišla hustá hmla. Tá bola príčinou, že sa nemecké a ruské vojská nestretli. Akoby zázrakom okupácia nezasiahla Topoľany, pričom ostatné dediny boli bojmi ťažko skúšané.
Z dejín Topoľan je potrebné spomenúť, že 17. 10.1969 tu boli pohrebné obrady Dominika Trčku za účasti mnoho veriacich i duchovenstva.

Veľmi váženým o. duchovným v Topoľanoch je nebohý o. Lazor: Viedol Mariánsku kongregáciu mužov so sídlom v Topoľanoch, ktorá sa za jeho vedenia rozrástla na 75 mužov. Práve táto kongregácia 13. júna 1948 usporiadala veľmi významnú a netradičnú púť mužov do Humenného: „Viac ako 250 mužov z Topoľan, Petroviec a okolia išlo v procesii do Petroviec na stanicu a odtiaľ vlakom do Humenného... Mohutný spev sa rozliehal do všetkých ulíc ...Všetkých to povzbudzovalo...“

od 15. novembra1968 sa stal správcom farnosti Topoľany s filiálnou obcou Lesné.

Spolu s kurátormi sa v novom pôsobisku hneď pustil do práce. Nová rozostavaná farská budova, ktorú začali stavať pravoslávni, bola už pod strechou, ale bolo potrebné najprv robiť opravy na chráme a až potom dokončiť faru. Za jeho dvadsaťdvaročného pôsobenia v tejto farnosti, aj keď s mnohými ťažkosťami zo strany okresného cirkevného tajomníka, bol topoľanský chrám vymaľovaný z vnútra, dvakrát bola obnovená jeho vonkajšia fasáda, bola urobená nová medená strecha a podľa zmeneného projektu bola dokončená farská budova. Táto bola posvätená 15. septembra 1974 okresným dekanom o. Jozefom Knežom.

Otec Lazor viackrát zorganizoval rôzne výlety pre farnosť – či už pre celú alebo pre miništrantov. Do pamäti veriacich sa hlboko vryl jeden z týchto výletov - púť na Velehrad, kde oni ako prví slávili spolu so svojim farárom gréckokatolícku svätú liturgiu v slovenčine.

Nižný Žipov - farnosť Ochrany presvätej Bohorodičky

Obec Plechtice má svoje meno od Maďarského šľachtica "Pelejtey-ho", pravdivosť údajov dokumentujú úradné listiny nachádzajúce sa na Rímskokatolíckom farskom úrade.
Najstaršie údaje farskej matriky sú z roku 1723. V tomto období tu žilo 331 rímskokatolíkov, 284 gréckokatolíkov, 32 kalvínov, 41 Židov. Hovorilo sa po slovensky a maďarsky. Farnosť tvorili filiálky: Čeľovce, Egreš, Nový Ruskov a Malý Ruskov. V obci sa nachádzala škola, ktorá patrila Rímskokatolíckej Cirkvi. Najstaršia správa je z roku 1770.
Farský kostol: Uprostred dediny sa nachádza kostol, ktorý existoval už v roku 1333. Farský kostol bol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi. V období reformácie, v XVI. stor. kostol obsadili kalvíni a až v roku 1701 ho dostali naspäť katolíci v úplne zničenom stave. Náklady na jeho opravu poskytol František Keresteš a jeho potomkovia, ako aj dobročinné dary obyvateľov Zemplínskej župy. Úplná rekonštrukcia sa uskutočnila až v roku 1771. V roku 1834 bolo zemetrasenie po ktorom kostol bol úplne zničený. V roku 1838 urobili jeho prestavbu. V rokoch 1877 a 1894 znova robili opravy kostola. V roku 1901 postavili nový oltár, upravili kazateľnicu a orgán. Do roku 1760 tu pôsobili Paulínsky otcovia, ako duchovní pastieri. Po zrušení rehole, kostol prevzali farári z egerskej župy. Súčasný rímskokatolícky kostol je zasvätený Najsvätejšej Trojici a začali ho rekonštruovať v prvej polovici 18. storočia a vysvätili ho v roku 1771.
V kostole sa nachádza obraz s námetom "Najsvätejšej Trojice", ktorý daroval košický biskup, Anton Ocskay. Obraz bol reštaurovaný v roku 1984 na podnet ThDr. Jána Bubána. Počas jeho pôsobenia bol kostol v roku 1982 vymaľovaný. V súčasnosti si interiér kostola vyžaduje liturgickú úpravu podľa smerníc II. Vatikánského koncilu.
Exteriér kostola bol upravovaný hlavne z dôvodu primícií, ktoré boli v roku 1992. Taktiež sa v tomto kostole konala diakonská vysviacka, v decembri 1991. Diakonát prijal ThDr. Zdenko Andráš PhD., z rúk terajšieho otca arcibiskupa Alojza Tkáča.
Farská budova: Dr. Bubán zamýšľal aj výstavbu novej farskej budovy. Jeho zámer sa mu však už nepodarilo zrealizovať, lebo odišiel do dôchodku. V septembri roku 1989 odišiel do Pezinka, kde o 3 mesiace zomrel. S výstavbou novej farskej budovy začal jeho nástupca Vdp. František Miháľ a pod vedením ďalšieho farára Vdp. Štefana Vaňa bola stavba dokončená.

Filiálka Čeľovce: Kostol v Čeľovciach z roku 1802 je zasvätený sv. Anne. V roku 1839 poskytol výdavky na jeho opravu Juraj Baňas, ktorý vtedy pôsobil ako farár v Hornom Olcsvari. V roku 1899 ho vymaľovali a v tom istom roku postavili nový bohato zdobený oltár. Postupom času sa robili bežné úpravy v interiéri a na exteriéri kostola.
Filiálka Egreš: So stavbou kostola v Egreši sa začalo v období totality, v roku 1968, potom boli práce na kostole prerušené. Dokončený a posvätený bol až v roku 1990. Titul kostola: Nanebovstúpenie Pána. Užívajú ho rímskokatolíci ako aj gréckokatolíci.
Filiálka Malý Ruskov: Kostol v tejto malej dedinke pôvodne nebol, veriaci prichádzali na bohoslužby do farskej obce, do Plechotíc. S výstavbou kostola sa začalo až v druhej polovici 90-tych rokov. Pekné dielo sa podarilo a kostol zasvätený Panne Márii Kráľovnej bol požehnaný v roku 1998.
Filiálka Nový Ruskov: V tejto obci je veľmi málo rímskokatolíkov, žijú tam prevažne gréckokatolíci. Rímskokatolícky kostol sa v tejto obci nenachádza.

Obec Poruba pod Vihorlatom bola založená na zákupnom práve v roku 1410. Leží na južných pahorkatinách Vihorlatského pohoria. V roku 1410 obec niesla názov Némethporuba, v roku 1425 Némethwágás, od roku 1808 Nemecká Poruba, od roku 1946 Nová Poruba a od roku 1948 Poruba pod Vihorlatom. Prvými obyvateľmi obce boli nemecký kolonisti, ktorí sa po čase odsťahovali bližšie k miestu nálezu železnej rudy, kde vyrábali v dielňach železiarske výrobky. Novými osadníkmi po príchode ktorých sa začala obec rozrastať boli rusíni. Gréckokatolícky chrám sv. apoštola a evanjelistu Marka je postavený v roku 1870. Pôvodná veža u mala cibuľovitý tvar. Pri prechode frontu počas druhej svetovej vojny, vežu zasiahol delostrelecký granát. Po roku 1950 bol chrám a veža zrekonštruovaná do dnešnej podoby. V roku 1986 bola pribudovaná sakristia a v roku 1987 - 1988 vybudovaný chór s novým vnútorným zariadením. Neskôr boli vymenené nové okná, opravená fasáda a roku 2004 nainštalovaný nový ikonostas. Od roku 1997 sa Poruba pod Vihorlatom stala samostatnou farnosťou, odčlenením od farnosti Jovsa. Farská budova bola dokončená v roku 1996.

Rakovec nad Ondavou - farnosť Ochrankyne Presvätej Bohorodičky Panny Márie

Sečovce - farnosť sv. apoštolom rovných Cyrila a Metoda

Spišská Nová Ves - farnosť Premenenia Pána

Strážske - farnosť Pánovho Nanebovstúpenia

Názov „Stará fara“, spomínaný v miestnej matrike, hovorí o existencii gréckokatolíckej cirkvi v meste Trebišov. Po položení základného kameňa novej kamennej cerkvi v roku 1825, bola v auguste na sviatok Uspenia Presvätej Bohorodičky aj cerkev vysvätená a pre gréckokatolícku cirkev sa začalo nové obdobie. Gréckokatolícka cirkev v Trebišove bola ťažko skúšaná už od začiatku, keď na ich farský chrám doliehali mnohé pohromy, ktoré veriaci s Božou pomocou pretrpeli a ich viera sa pri tom všetkom posilňovala ako spomína kronika.
Od roku 1887 do roku 1944 farská kronika spomína iba útržkovito dôležité informácie týkajúce sa miestnej cirkvi. Väčšinou ide o informácie o úprave farskej budovy či menších úprav chrámu ( zvony, strecha, bočné oltáre atď. ). Aj tieto informácie poukazujú na to, že farské spoločenstvo v Trebišove duchovne žilo a vzájomne si pomáhalo. 5
Významnou udalosťou našej miestnej cirkvi bola púť na Velehrad a sv. Hostýn v roku 1946 ktorej sme sa zúčastnili a tým aj viditeľne dali najavo svoje Cyrilo - Metodské korene našej cirkvi.
V roku 1947 sa konali voľby do kurátorskej rady, ktorá sa po zvolení pravidelne schádzala a starala sa o hospodársku stránku farnosti až do smutne známeho roku 1950.
V roku 1950 už bolo cítiť čosi zlé „vo vzduchu“ ale veriaci na to ako keby nedbali a pravidelne na ranných liturgiách bol chrám nimi preplnený. Aj to ukazuje, ako hlboko veriaci ľudia žili v tejto farnosti.
Po likvidácii v roku 1950 sa nezachovali informácie o miestnej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá „neexistovala“. Kronika spomína, že najväčšia časť veriacich navštevovala rímskokatolícke bohoslužby, malá časť pravoslávnu cirkev a určitá časť odpadla od duchovného života celkom, keď nenavštevovali žiadne liturgické slúženia.

Trhovište - gréckokatolícka farnosť Všetkých Svätých

Vzdávame vďaky Tebe, ó, Pane, Bože náš, za všetkých svojich služobníkov a svedkov časov minulých, za Abraháma a Sáru, rodičov všetkých veriacich, za Mojžiša, Árona a Miriam, ktorí vo viere viedli izraelský ľud z Egypta, za Eliáša a Izaiáša, Jonáša a Jána Krstiteľa a všetkých prorokov, za Máriu, matku nášho Pána a Máriu Magdalénu, za najvyšších apoštolov Petra a Pavla, Jána a Jakuba a za všetkých apoštolov za našich blažených hieromučeníkov biskupov Pavla, Vasiľa, Teodora, kňaza Dominika, sestry Jozafátu a Tarzíciu a za všetkých svojich mučeníkov a sväté, v každom veku a každej krajine. Vo svojom milosrdenstve, Pane, Bože náš, daj nám, ako si im dal nádej na spásu a zasľúbenie večného života, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.