Prvé písomné záznamy o zriadení Šumiackej farnosti sú z roku 1728, gréckokatolícky chrám sa spomína v roku 1641 a 1775.
Pre farnosť je dôležité, že na návrh Márie Terézie, veriaci Gréckokatolíckej cirkvi Rožňavskej diecézy boli exkardinovaní (vyčlenení) z nej a inkardinovaní (poňatí) do gréckokatolíckej Mukačevskej eparchie.
4. júna 1780 z poverenia mukačevského biskupa Andreja Bačinského inkardináciu farnosti Šumiac s jej dvoma filiálkami (Telgártom a Vernárom) do gréckokatolíckeho mukačevského biskupstva slávnostne previedol Ján Staurovskij, kanoník Mukačevskej eparchie a užhorodský farár.
Vtedy už v Šumiaci bol chrám murovaný. Stará budova chrámu bola v roku 1641 zničená požiarom a tak v roku 1775 – 1776 sa prikročilo k výstavbe nového chrámu. Nový chrám bol postavený za finančnej pomoci patróna Štefana Koháryho, ktorý na stavbu chrámu venoval 2645 Rfl. Povoznícke a ručné práce poskytli sami veriaci. Roku 1777 chrám bol dokončený a bol zasvätený sviatku Nanebovstúpenia Pána, ktorý je dodnes naším chrámovým sviatkom. Novopostavený chrám bol pokrytý šindľom a mal tri cibuľovité veže...
